Porovnávacím kritériom bol počet priemerných ročných platov v krajine potrebných na zakúpenie trojizbového bytu s výmerou 70 metrov štvorcových. Najdlhšie musia na takýto byt pracovať v Srbsku (15,2 roka), v Česku (12,2), na Slovensku a v Rakúsku rovnako (10,6 roka). Najrýchlejšie sa dopracujú k vlastnému bývaniu v Írsku (3,1 roka) a Bulharsku (4,8 roka). V Nemecku je to šesť rokov. Najlacnejší meter štvorcový bytu sa dá zaobstarať v Bulharsku za 578 eur a najdrahší v Paríži, kde stojí až 13 300 eur.
Medzi hlavnými mestami došlo k najväčšiemu medziročnému nárastu cien o 13 % v Bratislave, kde stojí meter štvorcový podľa uvedenej štúdie 2 805 eur. Všetky uvedené údaje sú pritom za rok 2020, pričom rast pokračuje.
Majitelia veľkých bytov v Bratislave, ktoré sa predávajú v cenách nad 400-tisíc eur, tieto informácie považujú za signál, že aj ceny takýchto bytov budú rásť rovnakým tempom. Opak je však pravdou. Veľkometrážne byty v centre nášho hlavného mesta sú podľa realitných maklérov veľmi často ležiakmi, ktoré sa v ich inzerciách neustále neúspešne ponúkajú aj dlhšie ako jeden rok.
Záujemcovia o kúpu drahých bytov sú čoraz náročnejší. Byty bez výťahu vyššie ako na druhom poschodí, často orientované na rušnú ulicu, alebo na prízemí s mrežami na oknách a bez garážového miesta nemajú svoju cieľovú skupinu zákazníkov. Solventní zákazníci v tomto cenovom segmente potom radšej uprednostňujú kúpu rodinného domu v niektorej z mestských častí s dobrou dostupnosťou do centra. Sprísnenie poskytovania hypoték je tiež dôvodom, prečo veľké byty za cenu pekných rodinných domov nenachádzajú záujemcov o kúpu.
Paradoxom bratislavského realitného trhu je nafukovanie cien aj u bytov, ktoré sa dlhodobo nedarí predať. Dôvodom je presvedčenie, že sa možno niekto predsa len nájde a byt kúpi. Byty ponúkané ako investičné sa v zahraničí štandardne prezentujú v inzerátoch aj s uvedením tzv. rendity, ktorou je percentuálna výnosnosť prenájmu. U nás takéto zásady neplatia.
Tiež sú u nás pri predaji bytov štandardne praktizované kamufláže s metrami štvorcovými pri uvádzaní výmery bytov. Do celkovej plochy bytov napríklad v Nemecku sa v prípade mezonetových (podkrovných) bytov počíta len plocha, kde výška priestoru je aspoň 1,5 metra. Cena za meter štvorcový je u nás tiež klamlivo uvádzaná vrátane balkónov a pivníc, ktoré sú počítané vo vyspelých krajinách v polovičnej výmere.
Čoraz drahšie bývanie a nedostatok dostupného nájomného bývania sa odzrkadľuje u mladých ľudí v pesimizme ohľadom budúcnosti vlastného bývania. Nové byty sú preto čoraz menšie a drahšie. Navyše hrozí trend, že v snahe udržať ceny aj pri zvyšujúcich sa cenách stavebných prác a materiálov začnú developeri predávať byty bez pozemkov. Majiteľ bytu potom bude zaťažený ešte nákladmi za alikvotný podiel nájomného za pozemok.
Riešením je tiež návrat k družstevnej výstavbe, ktorú sme pred dvoma dekádami vymazali a ktorá doposiaľ úspešne funguje napríklad v Rakúsku.