Tá však predsa nesie určitý tieň, lebo každý, kto v nej bezprostredne nezbohatne, pravdepodobne urobil obrovskú neodpustiteľnú chybu a sám si môže za svoj neúspech a chudobu. Najväčší problém je najmä v predpoklade zúčastnených, že samotná prebiehajúca lotéria je niečo rozumné, pričom vďaka tomuto premrštenému názoru robia potom chyby v detailoch. Nemožno sa im čudovať, lebo autor tohto projektu – Matovič, milý a mladý človek, je sám osebe vzorom serióznosti a hĺbavého myslenia.
Lotériu však sprevádza aj iná skvelá inštitúcia – totiž televízia, ktorá sa na formovaní zmýšľania tejto krajiny podieľa nemalou mierou a práve ňou nezriedka prispieva k všeobecnému rozširovaniu inak nanajvýš tradičnej rozumnosti. Nemám na mysli nejakú konkrétnu stanicu, no hneď celý rad edukačných programov, bez ktorých by myslenie na Slovensku hádam úplne stagnovalo.
Ide pritom aj o nezanedbávané programy ako napríklad „Drobnochovateľ hľadá fenu“, „Mama, vyžeň ma!“, prípadne silne kognitívny program „Inkognito“, či všetky akosi podobné, ktoré takmer nepretržite zvyšujú kultúrnu úroveň národa. Veď nezriedka majú aj takpovediac zahraničný formát a prispievajú k zjednotenej Európe, teda zjednotenej práve v takejto rozmanitosti.
Hranice dobrého a kultivovaného vkusu s akousi hravou ľahkosťou posúvajú za medze, ktoré nikdy predtým nemal. K všeobecnej neobyčajnosti očkovacej lotérie prispieva názor samotných tvorcov i vďačných účastníkov, že tých, ktorí v zlosovaní nevyhrali, je potrebné nejako odškodniť. Aj keď vraj neľudskí „právnici by to asi nedovolili“. Ale nasvedčuje to tomu, že prítomnosť väčšieho množstva peňazí tiež pomáha rozvoju myslenia, aj keď ho nezriedka posúva dosť zvráteným smerom. V tomto duchu najmä sám Matovič a riaditeľ televízie Jaroslav Rezník osobne navštevujú nešťastných účastníkov, pričom nebanujú ísť ani do Prešova, kde, pravdepodobne pred honosným kaštieľom poškodenej účastníčky zlosovania, sa zrejme dobre bavia na tom, čo tí-ktorí pri zlosovaní „dogebrili“.
Je sympatické, že Matovič neklesá na duchu a aj v tejto situácii verejne naďalej poskytuje svoje fantazmagorické predstavy: „Som presvedčený, že je potrebné zachovať myšlienku očkovacej prémie a zároveň dať jasný odkaz, že naším cieľom je skutočne motivácia verejnosti k očkovaniu.“ Vyjadrenie spolutvorcu v ničom za Matovičovým cynizmom nezaostáva: „Verím, že počas nasledujúcich týždňov sa nám podarí priniesť radosť ďalším zaočkovaným divákom, ktorí sa zapoja do žrebovania,“ vyjadril sa generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Možno je každá podobná výhra z verejných peňazí trochu aj smutná.
Nuž, ako upozorňuje poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „Nič človeka nenapadne samo od seba, i hlúposť sa musí najskôr vymyslieť!“