Preto vtipkoval, rozdával podpisy a fotografoval sa s každým, kto mal mobil. Je to paradox: šarmantný Depp ako dokaz, že Amerika prestala byť sexy.
Filmových kritikov pravda pirát z Karibiku nepobláznil. Všimli si, že herec na festivale nedostal žiadnu cenu a vyhodnotili to ako kompromis: Máme ťa tu radi, ale nebudeme provokovať Hollywood kvôli niekomu, kto možno prefackal krásnu Amber Heardovú. Mimochodom, nie je vylúčené, že by Karlove Vary pobláznila i Amber!
Hon na filmové celebrity je fenomén dneška. Za kádrovaním hercov však nemusí byť ušľachtilá snaha o mravný Hollywood a cudnú Ameriku. Rovnako môže ísť o pokrytecké vyhľadávanie senzácií, ktoré zvyšujú sledovanosť. Podobné aktivity proti „dominancii bielych heterosexuálnych mužov“, v snahe spraviť Ameriku lepším miestom pre čiernych, ženy či sexuálne menšiny, zdá sa, Američanov rozdeľujú, namiesto aby ich kultivovali. A je to trend, ktorý sa, samozrejme, neobmedzuje iba na Hollywood.
Na okraj amerického fiaska v Afganistane odporúča sociológ Per Hampl prečítať si životopis náčelníka generálneho štábu amerických ozbrojených síl Marka Milleyho. Nepriamo z neho plynie, prečo sa americkí generáli báli pravdivo informovať prezidenta, že odsun je mizerne pripravený a afganská armáda existuje iba na papieri.
Milley nikdy nebol osobne zapojený do bojovej operácie, nikdy neprijal žiadne odvážne rozhodnutie, nepodal žiadny výnimočný výkon. Vykonával rutinné velenie, posielal správne hlásenia, nikdy nemal žiadny nepovolený názor, nikdy sa nedostal do konfliktu. Za kariéru nevďačí srdcu bojovníka, ale tomu, že je sivý bezkrvný byrokrat. K tomu Hampl pripomína, že keď vlani horeli americké mestá, Mark Milley namiesto obrany obyvateľov riešil otázku transsexuálov v ozbrojených silách.
V minulosti platilo, že USA sa oplatí pozorne sledovať, lebo udávajú trend. Svet sa Amerikou inšpiroval, v mnohých oblastiach bola lídrom pokroku, s časovým odstupom sa napodobňoval americký spôsob života. Pozorne sledovať Ameriku je užitočné i dnes. Ako odstrašujúci príklad sebadeštrukcie. Ak ide o trend, ktorý zasiahne i nás, máme nejaký čas sa na to pripraviť. A možno je tu i šanca sa tej sebadeštrukcii brániť.
Keď sa Johnny Depp vráti do Ameriky, isto nebude hovoriť, že je populárny v tej časti Európy, kde sa domáce konflikty bežne riešia bitkou. Bude chváliť našu srdečnosť, pohostinnosť, toleranciu a bude kvitovať, že nám netreba k životu honbu na čarodejnice. Podá svedectvo o ľuďoch, ktorých ešte celkom nezomlela globalizácia, o krajine, kde sa ešte celkom neudomácnila dusivá politická korektnosť, kde ešte možno slobodne vyjadriť názor bez toho, že by to človeka stálo miesto v zamestnaní a že by ho aktivisti vyobcovali zo „slušnej“ spoločnosti.