Dekáda inflačnej špirály

Dlhy štátov sa financujú vydávaním čoraz väčšieho objemu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Tie investorom prinášajú úrok nižší, ako predstavuje priemerná miera inflácia.

06.09.2021 16:00
debata (1)

Inflácia však nebráni štátom, aby aj mizerné úroky zo štátnych dlhopisov, z firemných dlhopisov a hypotekárnych záložných listov nezaťažovali ešte aj daňou z kapitálových výnosov. Igorovi Matovičovi a Richardovi Sulíkovi sa ešte aj to máli, pretože sa zhodujú v tom, že z úrokov sporiteľov by sa mali zrážať aj zdravotné odvody.

Takáto absurdita neexistuje v žiadnej inej ekonomike. Slovensko je však v mnohých prípadoch v negatívnom zmysle slova výnimočné. Povinnosť platenia zdravotných a sociálnych odvodov z mizerných úrokov, ktoré by mali sporiteľom kompenzovať znehodnocovanie peňazí infláciou, stojí však za pozornosť. Ohurujúci návrh daňovo-odvodovej reformy pod názvom „Veľký tresk“ sa nielen preto stal veľkou blamážou ministra financií.

Štáty sa bez pomoci centrálnych bánk nedokážu pozviechať z enormného zadlženia. Obeťami, tak ako vždy v minulosti, budú bankoví sporitelia a ľudia, ktorí uverili ilúzii odkladania úspor na dôchodok v penzijných fondoch a životných poisťovniach. Všetci tí sa stali obeťou konsolidácie verejných financií v roku 1953, keď im úspory v drvivej väčšine prepadli pri mene peňazí. V podmienkach horibilných dlhov krajín eurozóny môžu byť podobné scenáre, ktoré budú prospešné pre úzku skupinu dobre informovaných jednotlivcov. V roku 1953 to boli tí, ktorí mali rozkrájané úspory po 5-tisíc korún československých na viacerých anonymných vkladných knižkách, keďže vtedy ešte neboli zavedené do praxe rodné čísla.

Nové desaťročie poznačila pandémia, ktorá je aj z ekonomického pohľadu horšia ako dôsledky finančnej krízy z rokov 2008 – 2010. Nielen v oblasti zadlžovania štátov, ale aj tempa znehodnocovania peňazí. Index cien priemyselných výrobcov zaznamenal medziročný rast o viac ako 8 %. To sa v nasledujúcich mesiacoch preleje do spotrebiteľských cien, keďže s výnimkou štátnej a verejnej správy začínajú rásť aj platy v ekonomike. Vyššia inflácia sa obvykle prejavuje nielen zmenou cien v obchodoch, ale aj zmenšovaním hmotnosti výrobkov v spotrebiteľských baleniach. Najmä pokiaľ ide o potraviny. Najväčšie šoky zažívajú zákazníci vtedy, keď je precenenie tovaru naozaj drastické. Napríklad za fľašku oleja na konzervovanie dreva zaplatil zákazník v lete 2019 sumu 8 eur, vlani to už bolo 14 eur, pričom za rovnaké balenie dnes zaplatí až 21 eur.

Dvojcifernú infláciu Slovensko zažilo v uplynulých troch dekádach viackrát. Rozdiel bol však v tom, že banky sporiteľom vtedy vyplácali oveľa vyššie úroky ako dnes. V roku 1998 boli napríklad termínované vklady v bankách s viazanosťou jedného mesiaca úročené úrokovou sadzbou až do 30 percent ročne.

Úrokové sadzby sú menovým plynovým pedálom, ktorým sa dá ovplyvňovať chod ekonomiky vrátane investícií, spotreby a akumulácie úspor obyvateľstva. Každé zvýšenie alebo zníženie tzv. kľúčových úrokových sadzieb na trhu spôsobuje búrku. Dôsledky súčasnej politiky centrálnych bánk pravdepodobne prinesú ešte veľa anomálií a prekvapení pre nás všetkých.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #štátne dlhopisy