Dôvodom boli masové štrajky nezávislého odborového hnutia Solidarita, nedostatok devíz na nákup tovarov zo zahraničia a následné vyhlásenie výnimočného stavu, ktorý trval od decembra 1981 do leta 1983.
Dnes sa s nedostatkom tovarov stretávajú aj obyvatelia Veľkej Británie. Príčina problémov v zásobovaní je vystúpenie krajiny z EÚ, zadrhávanie medzinárodnej prepravy tovarov a nedostatok pracovnej sily. Veľa zahraničných pracovníkov sa po utlmení druhej vlny pandémie už do krajiny z rôznych dôvodov nevrátilo. Tovar nemá kto prevážať z prístavov do skladov a obchodov. Chýba 90-tisíc vodičov nákladnej dopravy, napriek ponúkaným zárobkom vyšším ako 2 400 britských libier mesačne.
V britských obchodoch sa možno stretnúť s javom v trhovej ekonomike nevídaným, s prázdnymi regálmi. Pokiaľ za socializmu bolo dôvodom prázdnych obchodov panické správanie zákazníkov nakupujúcich výrobky do zásoby z obáv, že by ich v budúcnosti nezohnali, alebo že by mohli výrazne zdražieť.
V Poľsku bolo dôvodom vykupovania obchodov aj pašovanie tovarov do zahraničia v snahe zarobiť cudziu menu, ktorá mala v Poľsku cenu zlata. Nakupovať za doláre v tamojších predajniach zahraničného obchodu PEWEX bolo cenovo oveľa výhodnejšie ako napríklad u nás v tuzexe. Prispieval k tomu aj nie najlepší devízový režim, ktorý platil do roku 1989. Cudziu menu mohli občania získať len so stopercentnou kurzovou prirážkou, vrátane mien ostatných krajín socialistických krajín. To bolo dôvodom prekvitania čierneho obchodu nielen s tvrdou menou, ale napríklad aj s československými korunami.
Britská libra je odnepamäti svetovou menou, a to aj napriek postupnému oslabovaniu voči americkému doláru a euru. Odchod krajiny z jednotného trhu v kombinácii s dôsledkami pandémie COVID-19 sú trpkým koktailom, ktorý musia všetci rešpektovať. V médiách zaznievajú správy, že zákazníci často nedostanú kúpiť banány, lebo ich buď lode nedoviezli do prístavov, alebo ich nemá kto prepraviť do obchodov. V kaviarňach je dostať veľakrát kávu iba v jednorazových papierových pohároch, lebo sklenené by nemal kto umyť.
Ruka v ruke s problémami vo veľkoobchode a maloobchode hrozí, že spotrebitelia budú musieť pri svojich nákupoch siahnuť hlbšie do vrecka. Nižšia ponuka a vyšší dopyt logicky posúvajú ceny v obchodoch nahor.
Inflácia v EÚ, ale aj v iných krajinách vrátane Veľkej Británie, sa dostáva na svoje desaťročné maximá. Rok 2021 láme rekordy v raste cien aj vďaka pandémii o rok odložených nákupov tovarov dlhodobej spotreby. K tomu treba prirátať ingrediencie nízkych až záporných úrokov, ktoré dávajú obyvateľstvu signál, že netreba vôbec šetriť, ale čo najviac si dopriať na uspokojenie svojich potrieb.