A ľavá ruka dáva do medzirezortného pripomienkového konania návrh zrušiť zámer pripraviť zákon o príspevku na bývanie. Nebude štátna dávka, na ktorú by mali nárok všetci, ktorých príjem nie je vysoký, zato poplatky za bývanie z neho nestriedmo užierajú.
Pravá ruka sa žehná, ale ministerstvo práce sa vzdáva podpory najzákladnejšieho zabezpečenia našich životov. Ruší záväzok, ktorý z nesplneného legislatívneho plánu predchádzajúcej vlády prevzali do svojho programového vyhlásenia Igor Matovič aj Eduard Heger: nie s vyhýbavou formuláciou „zváži“, ale s rozhodnou „bude sa zasadzovať“.
Dôvod vzdania sa zámeru doplniť konečne našu sociálnu ochranu o dávku, ktorá vo vyspelých krajinách troch kontinentov uľahčuje prístup k bývaniu a často aj k práci, je prostý. Covid vyčerpal naše verejné financie a na tento program jednoducho nemáme.
Prečo by sa ľudia hnevali, že nedostanú, čo doteraz nemali? Propagovaná miliarda na nákup obrnených vozidiel, ktorou plníme záväzok voči NATO, možno oslní tak, že sotva niekto zbadá, že sa zahadzuje záväzok väčšmi dbať na znesiteľnosť života ľudí na Slovensku.
Samozrejme, vidíme, že mladí ľudia opúšťajú krajinu, že učitelia a iní slabo platení odborníci si nemôžu dovoliť prijať prácu v hlavnom meste a že narastá podiel osamelých seniorov, ktorí si nedokážu vykúriť byt. Vieme tiež, že do núdze sa roky prepadajú viacdetné a jednorodičovské domácnosti a že v dôsledku rastu cien energií sa teplo domova predraží. Možno sa však spoľahnúť, že ľudia sa nebudú domáhať sociálneho opatrenia, ktoré už roky vymazali z pamäti.
Na Slovensku sme zákon o príspevku na bývanie ako štátnej dávke mali. Kratučký čas. Za osvieteného ministra práce Petra Magvašiho bola snaha, aby sociálna ochrana zodpovedala európskym zvyklostiam. Druhá Dzurindova vláda a jej reformná osádka na ministerstve práce okamžite zlikvidovala tento naivný a nákladný vrtoch. Príspevok na bývanie včlenila do systému garancie holého prežitia a domnelej antikoncepcie pre najchudobnejších. To druhé nefungovalo. Deti prichádzajú na svet aj v najtvrdšej núdzi a v najzúfalejších typoch obydlí.
Musíme šetriť. Príspevok na bývanie prišpendlený k dávke v hmotnej núdzi je výhodný. V júli naň dosiahla menej ako polovica tých, čo sú bez príjmu. Vylúčení sú chudáci odkázaní na komerčné „sociálne“ ubytovne, tí, čo žijú v nedokumentovaných obydliach a dlžníci bez dohody o splátkach.
Nezáviďme najchudobnejším. Žijú aj s deťmi v rôznych prílepkoch, búdach, v pivniciach či kôlňach. Nedostanú ani príspevok na ohrev. Ich obydlie a ani takú dávku naša legislatíva nepozná.
Nič, ani pápežské požehnanie nedostanú rodiny, ktoré si vybudovali celoživotné provizóriá v Mašličkove po tom, čo ich vysťahovali z dnes vyzametaného Luníka IX. Ak by pápež navzdory logistike organizátorov Mašličkovo objavil a požehnal, bol by to malý zázrak.