Také výrazné jednorazové zvyšovanie úrokov centrálnymi bankami nebýva zvykom. Môže totiž spôsobiť rovnaký efekt ako v prípade, keď vodič v aute prudko stlačí brzdový pedál. Zvýšenie úrokov s veľkou nevôľou komentuje premiér Andrej Babiš a ministerka financií Alena Schillerová. Zvýšené úroky budú totiž pre štát znamenať vyššie platby úrokov, ktoré platí zo štátneho rozpočtu majiteľom dlhopisov.
Rovnako negatívne to pocítia aj tí dlžníci, ktorým sa končí fixácia úrokovej sadzby hypoték, alebo noví úveroví dlžníci, ktorí si financie na bývanie ešte len budú požičiavať.
Premiér preto označil rozhodnutie o zvýšení úrokov centrálnou bankou za útok na sociálny štát, ktorému menej ostane na zdravotníctvo, penzistov alebo poberateľov sociálnej pomoci. Pre podniky (aj pre Babišov holding Agrofert) to bude znamenať dodatočné úrokové náklady, pretože vyšším úrokom sa nevyhnú ani firemné úvery a nové emisie dlhopisov.
Nevídane vysoké zvýšenie úrokov odôvodnil guvernér tým, že ČNB sa už nemôže ďalej nečinne prizerať na znehodnocovanie úspor obyvateľov v bankách. Súčasná úroveň inflácie vyššia ako 4 % ročne je oveľa vyššia, ako klient môže získať v banke vo forme úrokov pri termínovaných vkladoch s dlhou viazanosťou, alebo v štátnych dlhopisoch. Nehovoriac o tom, že úroky štát zdaňuje.
Vyššie úroky sú automaticky lákadlom devízových špekulantov, ktorí počítajú s posilnením kurzu českej koruny. Tá by mohla do konca roku 2021 dokonca prelomiť hranicu 25 Kč za euro. To nepoteší logicky exportérov, ktorým sťaží pozíciu v cenovej konkurencieschopnosti na medzinárodných trhoch, bez ohľadu na to, či vystavujú svojim zahraničným zákazníkom faktúry v eurách, dolároch alebo aj v českej mene. V prípade zmlúv v Kč sa silnejšia koruna prejaví v drahšom nákupe najmä slovenských importérov, ktorí v Česku tradične veľa nakupujú priamo v domácej mene.
ČNB vo zvyšovaní úrokov ešte nepovedala posledné slovo. Nárast úrokov predpovedá pre tento rok najneskôr v novembri, keď by úroky ešte mohli stúpnuť o ďalších 0,50 % p.a. Do polovice roka 2022 môžu úroky narásť až na 2,25 % p.a. a možno aj viac. Vyššie úroky sú nielen odpoveďou ČNB na hrozby inflácie, ale aj tlmiacim prostriedkom na prehrievanie realitného trhu. Nehnuteľnosti na bývanie v ČR rastú ešte väčším tempom ako u nás. Po zvýšení úrokov z úverov na bývanie je predpoklad zníženia tempa rastu cien bytov a domov. Tie sa stávajú pre čoraz početnejšiu skupinu obyvateľstva nedostupnejšími, lebo zdražovanie bytov je oveľa razantnejšie ako nárast platov a miezd.
Európska centrálna banka sa z českého príkladu s najväčšou pravdepodobnosťou nepoučí a nebude ju nasledovať. Väčšina štátov EÚ je oveľa viac zadlžená ako ČR. Akékoľvek zvýšenie v súčasnosti záporných úrokov by mohlo byť studenou sprchou, ktorej dôsledky je ťažké odhadnúť.