Voľby verzus demokracia

O voľbách sa hovorievalo ako o sviatku demokracie. Možno preto, že na politickej súťaži sa aj u nás po zmene režimu zúčastňuje viacero strán a hnutí, pričom žiadna už nemá ústavou zaručené vedúce postavenie v spoločnosti.

07.10.2021 16:00
debata (62)

Pluralita ale sama osebe nie je demokraciou. Tou by malo byť právo občanov slobodne sa vyjadriť, kto má niesť zákonodarnú a vládnu zodpovednosť.

Keď sa dnes pozeráme na voľby, na prvý pohľad je jasné, že takto veru sviatok nevyzerá. Voľby sú pravidelne sprevádzané agresivitou a mediálnou manipuláciou. Politici, respektíve ich politickí marketéri, zvyčajne spoločnosť rozoštvú tak, že si ľudia ešte dlho po voľbách nevedia prísť na meno. Odkiaľ sa berú tie večne recyklované mantry, že práve teraz sa hrá o všetko, že na každom hlase záleží, že práve tieto voľby rozhodnú, či nás čaká svetlá, alebo temná budúcnosť?

Pravidelne sa opakuje situácia, keď z mizernej ponuky nič súce a nikoho súceho vybrať nemožno, voľby teda nič podstatné nemenia, lebo ani zmeniť nemôžu. Z ich výsledku sa nakoniec netešia ani víťazi, pretože v pomernom volebnom systéme sa o korisť musia podeliť s porazenými. Dlho sa neraduje ani „víťazný“ volič, pretože rýchlo zisťuje, že namiesto „politikov zamestnancov“, ktorí sa mu postarajú o efektívnu správu vecí verejných, zvolil ako vždy vrchnosť, ktorá nad ním bude štyri roky panovať, komplikovať mu život, rozhadzovať jeho peniaze a vnucovať mu, čo si má myslieť. Z predvolebnej hystérie sa vždy zrodí povolebná frustrácia.

Priepastný rozdiel medzi tým, za čo sa voľby vydávajú, a tým, čím v skutočnosti sú, bije do očí. Voľby sa prezentujú ako demokratický kľúč k budúcnosti, v skutočnosti ale iba legitimizujú vládu mikroskopickej skupiny politických straníkov nad životom miliónov ľudí, ktorí majú iné starosti, než zápasiť o miesto na nejakej partajnej kandidátke. Voľby negarantujú demokraciu v zmysle vlády ľudu, ale, naopak, vylučujú ľudí z procesu rozhodovania. Účasťou vo voľbách sa občan práva priamo osobne rozhodovať o svojej budúcnosti na ďalšie štyri roky vzdáva.

O vláde ľudí, teda o demokracii, má zmysel hovoriť iba tam, kde hlas občana má svoju váhu permanentne, teda keď sa na vláde podieľa priamo, bez prostredníkov. Podmienkou demokracie je rešpekt k premise, že občan vie, čo je preňho dobré. Z občana, ktorý vie, čo je preňho dobré, majú hrôzu samozvaní demokrati, ktorí demokraciou rozumejú technológiu moci, koncentráciu právomocí, a s tým spojenú moc, výhody a privilégiá.

Otázka znie, či voľby niekedy boli sviatkom demokracie, respektíve či je možné, napríklad úpravou volebného systému, voľby ako sviatok demokracie obnoviť. Ak áno, určite sa to nestane z iniciatívy politikov, lebo kapor si nevypustí rybník. Ľud, ktorý je v demokracii zdrojom moci, si bude musieť právo rozhodovať o sebe vziať od politikov. S odôvodnením, že z politikov nie je osoh a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to mohlo zmeniť výberom hlasovacích lístkov. Demokracia nie je stav, ale proces. Obnovuje sa zdola, a ak nesilnie, zákonite slabne.

© Autorské práva vyhradené

62 debata chyba