Jed

Koncom 18. storočia namiešal švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele krásnu smaragdovozelenú farbu. V polovici 19. storočia a v nasledujúcich desaťročiach sa stala módnym hitom. Používala sa na farbenie odevov, stien, dokonca aj potravín.

08.10.2021 16:00
debata (13)

Problémom bolo, že jej hlavná zložka – arzenitan meďnatý – je prudko jedovatá. O zdravotných rizikách módnej farby sa začalo hovoriť pomerne skoro. V novinách sa písalo o ľuďoch, ktorí umreli v miestnostiach s krásnymi zelenými vzorovanými tapetami, pred vedľajšími účinkami varovali lekári. Koniec koncov, arzén bol historicky dobre známym jedom.

Napriek tomu trvalo asi storočie, pokiaľ sa arzenitan meďnatý prestal používať. Jednou z posledných vyspelých krajín v Európe, ktorá prijala zákony regulujúce maximálne množstvá arzénu v potravinách a nápojoch, bolo Spojené kráľovstvo. Urobilo to až začiatkom 20. storočia. Veľkým odporcom regulácie arzénu bol William Morris. Nebol to len umelec a dizajnér, ale aj majiteľ prosperujúcej fabriky na výrobu tapiet a veľkých arzénových baní.

Morris bol podľa všetkého dobrý človek. Bol filantrop, zaujímal sa o zlepšovanie životných podmienok robotníkov vo svojich fabrikách, vyplácal im slušné mzdy. No keď prišlo na otázku škodlivosti jeho populárnych vzorovaných tapiet, uprednostnil zisk. Lekárov upozorňujúcich na zdravotné riziká obviňoval z „hystérie“.

Bývalá zamestnankyňa Facebooku Frances Haugenová počas výpovede pred americkým Senátom obvinila firmu, že v konflikte medzi verejným a vlastným záujmom uprednostňuje jednoznačne ten druhý – zisk. Nejde len o to, že Facebook nedokáže účinne zakročiť proti šíreniu nenávisti, klamstiev, zavádzajúcich informácií, ohrozovaniu detí a tínedžerov. Nastavenie jeho algoritmov aktívne podporuje polarizáciu diskusie.

Facebook sa stavia do úlohy obete: je len platformou, ktorú zneužívajú iní. Nemôže byť preto zodpovedný za obsah, ktorý šíria. Tvrdá regulácia by bola neférová. Namiesto toho by sa mala verejnosť spoľahnúť, že problém vyrieši „interne“. Vedenie Facebooku sa správa ako William Morris súčasnosti: produkt, na ktorom zarába, rozleptáva štruktúru spoločnosti. Zavádzaním a zatajovaním sa snaží oddialiť prijatie regulácií, ktoré by jeho škodlivý vplyv obmedzili.

Podobné argumenty ešte stále niekedy počuť od veľkých priemyselných hráčov zodpovedných za rast emisií skleníkových plynov. Za posledných 30 rokov sa už diskusia chvalabohu posunula. Popieračov klimatických zmien či faktu, že ich spôsobuje človek, v nej už veľmi nepočuť. Línia obrany ich neudržateľného podnikania sa však posunula inde: zelenú transformáciu, samozrejme, potrebujeme. Robme ju však pomalšie. Neprepadajme „klimatickej hystérii“. Nechceme predsa poškodiť konkurencieschop­nosť našich firiem, pracovné miesta…

Ak nezdvihneme emisné ambície, svet sa oteplí o 2,7 stupňa Celzia. Následky budú katastrofálne, ich cena omnoho vyššia než súčasné investície do zelenej transformácie. William Morris nakoniec ustúpil a vo farbách prestal arzén používať. Zákazníci ho nechceli. Trvalo to desiatky rokov, stálo mnoho obetí. My na taký luxus nemáme.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravie #facebook #spoločnosť #sociálne siete #zodpovednosť #verejný záujem #maximalizácia zisku #arzén