Onehdy vyslovila nesúhlas s tým, ako pani prezidentka Zuzana Čaputová v správe o stave republiky komentovala boj v bezpečnostných zložkách: „Vnímanie a komentovanie boja v bezpečnostných zložkách ako boja, kde sú obe strany rovnako vinné, je hlboko nesprávne.“ Podľa Remišovej to totiž ani nie je boj. „Toto nie je boj, ale zápas. Zápas o charakter štátu, o to, či tu bude vládnuť zákon, či zvíťazí spravodlivosť,“ napísala.
Podotkla tiež, prirodzene s hlbším podtextom, že „pravda nie je fluidná a interpretácia, že tak trochu ju má každá strana, vnáša do spoločnosti zmätok a chaos, kde sa strácajú princípy, hodnoty a morálka“.
Je to aj pre laika dosť zložité, najmä ak uváži, že ak aj pravda zostala v strane Za ľudí, potom spravodlivosť aj s jej ministerkou Máriou Kolíkovou takpovediac odpochodovala do úplne inej strany – do strany SaS. Podľa novín, ba aj podľa vzájomného pomeru poslancov a preferencií, tak nateraz víťazí spravodlivosť nad pravdou, ktorá, jednoducho povedané, v onom zápase ťahá za kratší koniec. Voči samotnej pravde, ktorá, teda – ak nechce byť akosi „fluidná“ – to veľmi spravodlivé asi nie je.
V podobnom zápase o charakter a budúcnosť tejto krajiny sa nechtiac ocitol aj minister zahraničia Ivan Korčok, keď sa dozvedel, že Viktor Orbán a vôbec Maďarsko vyčlenilo značné prostriedky na nákup nehnuteľností, a najmä pôdy v značnom rozsahu na Slovensku. Aj keď vraj ide zatiaľ iba o akési „nakupovanie“ a nie nejaké „okupovanie“, predsa len je rozhodnutý, že sa na to maďarskej strany prípadne aj spýta. Má na to právo. Napokon spýtať sa je v podstate zadarmo a nemalo by to narušiť vzájomné dobré vzťahy.
Otázkou, ktorá sa viaže na všetky tieto otázky, je, či maďarská strana odpovie Korčokovi, alebo sa radšej obráti priamo na ministra financií Igora Matoviča, ktorý má v tejto problematike väčšmi jasno a sám od seba chodí rokovať do Budapešti. Teda aj s jedným šikovným poslancom za OĽaNO zo slovenského parlamentu – totiž tiež bez ohľadu na nejakú diplomaciu alebo ministerstvo zahraničia SR.
Napokon aj našim spoluobčanom maďarskej národnosti už pri voľbách v roku 2016 vedel Matovič poradiť, aby nevolili stranu Most-Híd a Bélu Bugára, ale radšej SMK, ktorá mala k Viktorovi Orbánovi akosi bližšie. Rozšíril dokonca v tomto duchu do domácností na juhu 250-tisíc štvavých politických letákov v slovenčine i maďarčine. Minister Korčok tak dnes musí rokovať v jeho „čipernom“ tieni, ktorý pri Matovičových poryvoch prekračuje všetky hranice.
Je v tom totiž aj problém, či by Európa nebola predsa len jednotnejšia, keby sa rôzne štáty „nakúpili“ a trebárs aj vlastnili navzájom. Potom by takáto „komasácia“ či „sceľovanie“ pôd rôznych štátov predstavovali prvý krok k lahodnej a utešenej spoločnej budúcnosti. Nuž, len aby to nebolo ako pred rokom 1939.