Riskantné žonglovanie s infláciou. Kto stratí a kto zarobí

Inflácia v roku 2021 postupne naberá na obrátkach. V posledných rokoch mali centrálne banky pritom obavy z nízkeho rastu cien. V Nemecku presahuje inflácia štyri percentá a je tak najvyššia za uplynulých 30 rokov. V Česku je na úrovni zhruba 4,2 %, čo je najviac od roku 2008. Magickú hranicu dvoch percent už prekračujú takmer všetky krajiny EÚ.

11.10.2021 16:00
debata (2)

Centrálne banky donedávna tvrdili, že pri náraste inflácie zvýšia úrokové sadzby a tým stlmia rast spotreby a investícií. Teraz sa začínajú zo svojich predchádzajúcich vyjadrení vykrúcať s tým, že netreba robiť unáhlené opatrenia a začať už v tomto roku ochladzovať ekonomiky cez rast úrokových sadzieb.

Pritom tieto banky v poslednom období rozšírili svoju pôsobnosť tak, že sú paradoxne čoraz menej nezávislé. Najmä preto, že priamo nakupujú akcie a štátne dlhopisy s extrémne dlhou lehotou splatnosti pri úrokových sadzbách, ktoré sú pre investorov absolútne nezaujímavé.

Komerčné banky v rokoch 2013 až 2020 zaplatili Európskej centrálnej banke 37 mld. eur vo forme záporných úrokov. V tomto roku by malo ísť o ďalších 14 mld. eur. Tieto náklady komerčné banky prelievajú čoraz častejšie na klientov a stávajú sa tak platenými úschovňami peňazí.

Infláciu je možné merať rôznymi spôsobmi. Ľudí zaujíma rast spotrebiteľských cien meraný košom vybraných tovarov a služieb. Určenie tohto koša v jednotlivých štátoch je odlišné, lebo rozdielna je aj váha jeho jednotlivých položiek. V chudobnejších štátoch obvykle väčší podiel predstavujú potraviny a bývanie. Európsky štatistický úrad na rozdiel od Štatistického úradu SR do výpočtu inflácie napríklad nezahŕňa tzv. imputované nájomné. To predstavuje hypotetické nájomné, ktoré by majitelia bytov získavali, ak by byt prenajímali. Pri jadrovej inflácii sa zase neberie do úvahy rast regulovaných cien, nepriamych daní a dotácií. Dôchodcovská inflácia zohľadňuje štruktúru spotreby priemerného seniora.

Zaujímavý pohľad predstavuje spotrebný minikôš tovarov a služieb dennej potreby jednotlivca, kde sú zahrnuté aj pohonné hmoty. Tie v uplynulom roku zaznamenali cenový skok. Podľa aktuálnej analýzy Rakúskeho štatistického úradu zdražel minikôš o 6,10 %, pričom onedlho to bude ešte viac. Vyššia inflácia sa síce týka všetkých, ale najviac ľudí s nízkymi príjmami, u ktorých prevažujú výdavky na nákup tovarov a služieb dennej potreby.

Inflácia tiež zvyšuje tlak na rast platov a miezd, z ktorých sa potom ľahšie vyberajú dane a splácajú štátne dlhy. Tie permanentne rastú aj v obdobiach dobrého hospodárskeho rastu, pretože sa očakáva, že splácanie dlhov pri slabnúcej mene bude pre ekonomiky jednoduchšie. Na splatenie štátnych dlhov sa tak nepriamo poskladajú sporitelia v bankách, kde im peniaze rozožiera inflácia. Slováci držia v bankách na bežných účtoch a iných vkladoch bez viazanosti zhruba 25 miliárd eur.

Pri predpokladanej inflácii 4,5 % do konca roka 2021 v kúpnej sile úspor stratia až 1,1 miliardy eur. To mnohých ľudí možno donúti zmeniť svoje postavenie sporiteľa a namiesto toho začať riskovať v akciových fondoch…

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #centrálne banky #úrokové sadzby #výber daní #štátny dlh #splácanie úverov #úspory domácností