Vyhodiť alebo opraviť?

Nič necharakterizuje povahu súčasnosti lepšie, ako náš vzťah k veciam, ktoré denne berieme do ruky. Už názov „spotrebiče“ evokuje, že slúžia spotrebe, že sú predurčené na to, aby boli spotrebované.

21.10.2021 16:00
debata (67)

Životnosť spotrebičov zodpovedá tomu, že sú spotrebným tovarom. Predpokladá sa, že rýchlo doslúžia a namiesto do opravovne poputujú do smetiaka, aby uvoľnili miesto pre spotrebiče nové. Tým, ako pribúda spotrebičov, ktoré sa neoplatí opravovať, pribúda odpadu, ktorý sa len sčasti recykluje.

Keď k tomu prirátame obrovské množstvo obalov a takzvaných jednorazových plastov, výsledkom je svet meniaci sa na smetisko. Ak sa však odpad odváža kamsi, kde ho nemáme na očiach, vieme s tým žiť a nemáme potrebu meniť konzumný životný štýl.

Pokusy niečo s tým spraviť nevychádzajú spontánne od spotrebiteľov spotrebičov, ale od aktivistov lobujúcich za lepšie životné prostredie. Občasné pokusy politikov polepšiť spotrebiteľa rôznymi centrálnymi zákazmi, obmedzeniami, nariadeniami, smernicami, sa stretávajú s vlažnou reakciou alebo rovno s odporom. Je to pre pokrytectvo, keď sú reštrikcie zamerané na dôsledky plytvania, nie na jeho príčiny.

Svet sa nestáva smetiskom preto, že vyhadzujeme veci, ale preto, že sa veci vyrábajú v takom množstve a také nekvalitné, aby bolo možné a nutné ich vyhadzovať. Plytvanie je v prvom rade systémový jav, ide o biznisovú stratégiu, až v druhom rade to je zlyhanie jednotlivca, ktorý si neváži veci, ktoré preto strácajú cenu. Predmetmi, ktoré nevydržia, sme obklopení preto, aby sme ich museli nahradiť a zakúpiť nové. Nie je v záujme obchodníkov, aby sme celý život používali jednu práčku, jednu chladničku, jeden vysávač, aby sme nemuseli meniť nábytok, automobil, alebo aby navždy vydržal dnes postavený dom.

Nie je prirodzené, že sme závislí od spotreby bezcenného a že preferujeme „shopping“ pred túžbou obklopiť sa kvalitou, tým, čo je výkonné, „nezničiteľné“, respektíve jednoducho opraviteľné za málo peňazí. Naše konzumné správanie nie je dôsledok slobodnej voľby, ale manipulácie, vymývania mozgov agresívnym marketingom a reklamou, zásluhou ktorej sme akceptovali premisu, že „nové je lepšie, aj keď je horšie“. Iba dôkladným vymývaním mozgov sa dá vysvetliť, že väčšina spoločnosti akceptuje stav, keď nekvalitným spotrebičom nekonkurujú kvalitné spotrebiče, ale pravidlom je, že nekvalitným lacným prístrojom konkurujú drahé nekvalitné prístroje.

Asi nie je náhoda, že na trajektóriu smerujúcu na dnešné smetisko sme zamierili v dobe, keď u nás politicky zvíťazil názor, že systém, ktorý stál na regionálnej, resp. štátnej sebestačnosti s prvkami medzinárodnej kooperácie, je kompletne chybný, nereformovateľný. Uvoľnila sa tak cesta k systému, ktorý namiesto chýbajúcej slobody priniesol iný typ neslobody.

A poučenie? Opravenie toho, čo bolo na minulom systéme chybné, konkrétne deficit demokracie, by nás ochránilo pred súčasnosťou, ktorá je chybná pre deficit demokracie. Nahradiť byrokratický socializmus korporátnym technofašizmom jednoducho nebol dobrý nápad.

© Autorské práva vyhradené

67 debata chyba
Viac na túto tému: #spotreba #manipulácia #kazítka #odpad z domácnosti #ekonomika rastu