V zajatí rastu

Komisár pre hospodárske záležitosti Paolo Gentilione tvrdí, že v debate o reforme pravidiel nebude „žiadne tabu“. Otvorená je téma maximálnej hranice dlhu, ktorá je dnes na 60 percentách HDP, aj stropu deficitu (3 percentá), či jeho merania. Obe pravidlá sú takmer štvrťstoročie staré, dnes je ekonomická situácia iná.

22.10.2021 16:00
debata

Koronakríza zvýšila dlh v eurozóne na 100 percent HDP. V súčasnosti sú rozpočtové pravidlá suspendované, no len do konca roku 2022. Ak sa potom začnú plne uplatňovať, pre mnoho krajín to znamená výrazné rozpočtové škrty. Politicky je to ťažko presaditeľné. Ekonomicky by to mohlo byť kontraproduktívne. A takmer určite by to bolo škodlivé v sociálnej a environmentálnej rovine.

Environmentálna kríza je dôležitým argumentom pre reformu pravidiel. Negatívne dôsledky klimatických zmien oslabíme, len ak investujeme do zelenej transformácie a do zvýšenia odolnosti ekonomík. Podľa think-tanku Bruegel potrebuje EÚ na dosiahnutie zelených cieľov v najbližšej dekáde dodatočné ročné investície vo výške pol až jedného percenta HDP. Obmedzovanie deficitov by vládam zväzovalo ruky.

Netreba však čakať žiadnu výraznú reformu. Skôr prevládne názor, že súčasné pravidlá sú dostatočne flexibilné. Maximálne sa budeme baviť o pomalšom znižovaní dlhu, prípadne vyčlenení „zelených“ investícií z výpočtu deficitu.

Je tu však aj iný, fundamentálnejší problém. K jednému tabu sa európska diskusia ani nepriblíži: presvedčeniu, že hospodársky rast – chápaný ako rast hrubého domáceho produktu – je nevyhnutný a správny.

HDP môže znamenať rôzne veci, nie nevyhnutne pozitívne. Porastie, ak sa zvýši spotreba cigariet, rovnako ak zlegalizujete výrobu a predaj iných drog. Samozrejme, rast bude krátkodobý. Neskôr sa môžu prejaviť negatívne účinky zhoršenia zdravia a zvýšenia úmrtí. Obdobné je to s výrobou, ktorá má negatívne environmentálne účinky. Po vypuknutí koronakrízy naplánovalo dvadsať najväčších ekonomík sveta investície 300 miliárd dolárov do produkcie fosílnych palív (viac než do zelených energií). Teraz tieto investície zdvihnú HDP. O desaťročie či dve prispejú k vážnym hospodárskym následkom klimatickej krízy. Nehovoriac o poškodenom zdraví a stratených životoch.

Vyňatie „zelených investícií“ z výpočtu deficitov tento problém zdanlivo rieši: peniaze pomôže presmerovať do oblastí, ktoré nepoškodzujú životné prostredie (alebo ho poškodzujú menej). Problémom však je, že na dosiahnutie udržateľného spôsobu života môže byť v niektorých prípadoch potrebné obmedziť produkciu – napríklad luxusných tovarov a služieb, ktorých spotreba súvisí so sociálnym statusom, nie napĺňaním potrieb. Rovnako nahradenie súkromnej spotreby verejnými službami (verejná doprava namiesto osobných automobilov) môže stláčať HDP. Súčasne je ekologicky správne, možno nevyhnutné.

Európska menová únia potrebuje racionálne rozpočtové pravidlá, ktoré nebudú v rozpore so sociálnou spravodlivosťou a s environmentálnou udržateľnosťou. Diskusia o nich by sa nemala zastaviť pred žiadnym tabu. Ani tým o nevyhnutnosti a správnosti hospodárskeho ras­tu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická kríza #zelená transformácia #maximálny dlh #Európska menová únia