Ich platy a mzdy sa nezvýšili v roku 2021 ani o cent a valorizácie taríf, na základe ktorých sú odmeňovaní, sa nebudú upravovať ani na rok 2022. Výnimku tvoria zdravotníci, ktorým platy narastú od januára 2022 o 3,70 %.
Prvý rok (2021) zmrazených platov nie je pritom taký tragický, ako bude rok 2022. Najmä pokiaľ berieme do úvahy infláciu. Podľa tzv. rýchleho odhadu Európskeho štatistického úradu k 1. októbru 2021 sa na Slovensku zvýšili medzi vlaňajším a tohtoročným septembrom spotrebiteľské ceny o 5,1 %. To nás zaradilo na tretie miesto krajín EÚ s najvyššou infláciou. Na prvom mieste sa v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo Estónsko s infláciou 6,40 % a za ním Maďarsko (5,50 %).
Zmrazovanie tabuľkových platov pre rok 2022, ktoré sa naposledy zvyšovali o 10 % v januári 2020, je v protiklade s tým, aké sú odhady rastu platov a miezd v našej ekonomike ako celku. Podľa odhadov NBS majú platy a mzdy tento rok vzrásť na Slovensku o 5 percent a podobne to má byť aj v rokoch 2022 a 2023. Z uvedeného vyplýva, že sumy na výplatných páskach ľudí v štátnej a vo verejnej správe budú čoraz viac zaostávať za pracovnými príjmami v súkromnej sfére. Návrh štátneho rozpočtu pritom uvádza, že priemerný vek zamestnancov pracujúcich pre štát a verejnú správu sa výrazne a neželateľne predlžuje. To môže mať negatívne dôsledky na modernizáciu a digitalizáciu v sektore s cieľom zvýšenia efektívnosti a odbúravania administratívy.
Za kratší koniec budú ťahať najmä zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí sa rozhodnú pre vlastné bývanie financované formou hypotéky. Žiadateľ o úver s podpriemerným príjmom bude musieť počítať s tým, že úver pre neho bude drahší ako pre dobre zarábajúceho záujemcu o financovanie. To sa týka ešte viac mladých učiteľov s praxou do troch rokov, ktorí už dnes zarábajú menej ako nekvalifikovaní zamestnanci bez praxe obsadzujúci voľné pracovné pozície v obchodných reťazcoch na Slovensku.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2022 je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR týkajúcim sa budovania moderného Slovenska, zvyšovania kvality školstva a verejnej správy. Slabo zaplatené pracovné miesta v štátnej a vo verejnej správe nebudú motivačným prvkom na získanie mladých a kreatívnych ľudí, u ktorých by bol predpoklad, že spoločnosť ako celok bude lepšie prosperovať.
V návrhu rozpočtu najhoršie perspektívy predstavuje oblasť verejného vysokého školstva, kde má pokračovať výrazné krátenie rozpočtových zdrojov o 27 miliónov eur, pričom už na tento rok to bolo 18 miliónov eur. Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl rovnako ako školské odbory vo svojich vyhláseniach apelujú na to, že krátenie peňazí pre vysoké školy ohrozuje ich samotnú existenciu, výskum a tvorivú činnosť. Slovensko pritom na vzdelanie vynakladá v pomere k výkonu ekonomiky aj doteraz výrazne menej, ako predstavuje priemer OECD.
Vláda si tak zamestnancov štátnej a verejnej správy berie ako rukojemníkov rozpočtových deficitov spôsobených pandémiou, šafárením s verejnými financiami a megalomanskými výdavkami na nákup vojenskej techniky nad pomery, ktoré si krajina môže dovoliť.