Správne riešenia

Ak by som tu bola o sto rokov a učila na katedre kultúrnych štúdií, študentom zadám ako cvičenie túto vetu: „Dospelého syna pranierovali, že navštevuje svoju mamu dvakrát do mesiaca.“ Ich úlohou by bola úvaha na tému, aké asi boli hodnoty, normy a pravidlá spoločnosti, v ktorej sa osobný kontakt syna s matkou uvedenej frekvencie stal dôvodom jeho verejného zahanbenia.

26.10.2021 16:00
debata (2)

Upozornila by som ich, že úloha môže mať viacero správnych riešení a že pri interpretácii toho, čo som vytrhla z času a priestoru, majú využiť všetko, čo vedia o dejinách spoločností a rozmanitosti kultúr.

Predpokladám, že študenti by do tejto interpretačnej hry nezapojili len to, čo si načítali o rôznych modeloch vzťahu medzi rodičmi a dospelými deťmi v dejinách ľudstva. Snažili by sa pochopiť kultúru spoločnosti aj cez vlastný citový vzťah k rodičom. Tí rozhľadení v politických dejinách by určite zapojili poznatky o totalitných režimoch a ich rasistickom a segregačnom zákonodarstve. Tie predsa rozdeľovali aj rodiny a kontakt s ideologicky nevyhovujúcimi rodičmi mohli pokladať za rozpor s dobrými mravmi či dokonca za trestný čin.

Tí najodbojnejší by sa pustili do kritiky zadania pre viacnásobné vytrhnutie z kontextu. Poukázali by na to, že kultúru spoločnosti a obdobie, v ktorom sa zadaná veta mohla opierať o reálne fakty, ťažko určiť aj preto, že spoločnosti nie sú rovnorodý celok. V mnohých spoločnostiach platili a platia rôzne normatívne očakávania pre ľudí v mocensky nerovnom postavení. Už starí Rimania vraj vravievali: Quod licet Iovi, non licet bovi. A boli aj kultúry, v ktorých sa od tých v pozícii svetských Jupiterov očakávalo, že budú v dodržiavaní pravidiel striktnejší a príkladnejší ako bežné obyvateľstvo.

Októbrové zisťovanie v projekte Ako sa máte, Slovensko, na ktorom spolupracujú kolegovia zo Sociologického ústavu SAV, ukázalo, že napriek silnejúcej tretej pandemickej vlne a urputnému bubnovaniu politikov a médií na poplach obavy ľudí z nakazenia sa novým koronavírusom nestúpajú. Takmer tretina opýtaných predpokladá, že sa v najbližších mesiacoch „skôr nenakazí“ a tí, čo sa neplánujú dať zaočkovať, majú najmenšie obavy. Podľa tohto prieskumu navyše klesla ochota obmedzovať kontakty s inými ľuďmi a rodinou mimo vlastnej domácnosti. Na otázku o obmedzení kontaktov odpovedala nie viac ako štvrtina opýtaných a vyše 40 % tých, ktorí sa neplánujú dať očkovať.

Pomyselní študenti budú o sto rokov asi dlho premýšľať nad etickými otázkami navštevovania rodičov v neznámej kultúre. Na rozdiel od nich väčšina súčasníkov nepotrebuje na to veľa času. Hodnotení návštev mamy nezaočkovaným poslancom, ktorý nedodržal karanténu, bude celý vejár.

Strach a politické viery sa neprekrývajú a ani nesprávajú podľa Gaussovej krivky. A menšina ľudí sa nezhodne ani sama so sebou. Nesedí im síce politika strany SaS, ale úzkosť z nákazy nemajú. Sú za rovnaký meter pre všetkých, ale paušálne karanténne pravidlo pokladajú za nerozumné šikanovanie. A možno sa im dodnes nepáči, že sa niečí domov a vlasť stali politickým rozhodnutím zo dňa na deň cudzinou.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Sociologický ústav SAV #rodičia a deti #Covid-19 #pandémia koronavírusu
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy