Boj s klimatickými zmenami prehrávame

V nedeľu sa v škótskom Glasgowe začne ďalšia z globálnych klimatických konferencií. Nevyzerá to dobre. Pri súčasných emisných záväzkoch krajín otepľovanie planéty vysoko prekročí prípustnú hranicu. A dekarbonizácia mešká v prakticky každej oblasti.

29.10.2021 16:00
debata (4)

Summit v Glasgowe mal byť príležitosťou na prispôsobenie emisných záväzkov klimatickej realite. Nebude. Podľa Environmentálneho programu OSN (UNEP) len polovica krajín predložila nové emisné plány. Chýbali aj najväčší znečisťovatelia, ako sú Čína a India. Ďalšie krajiny, vrátane Ruska, Brazílie, Austrálie či Mexika, dali záväzky, ktoré nie sú žiadnym zlepšením v porovnaní s rokom 2015.

Politická vôľa konať sa stráca v momente, keď ju najviac potrebujeme. UNEP varuje, že s existujúcimi plánmi dokážeme globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 znížiť len o 7,5 percenta. Hlboko pod limitom 45 percent potrebným na to, aby priemerné teploty nenarástli o viac ako 1,5 stupňa Celzia. Ak budeme pokračovať v rovnakej trajektórii, do polovice storočia sa planéta oteplí o 2,7 stupňa Celzia. Smerujeme ku klimatickej katastrofe. Plnou parou.

Dnes už je ťažké povedať, v čom potrebujeme pridať najviac. Správa Systems Change Lab hodnotila štyridsať oblastí dôležitých pre dekarbonizáciu našej ekonomiky: od sektorov ako doprava, priemysel či poľnohospodárstvo, cez manažment vybraných ekosystémov (lesy, mokrade), po technológie (napríklad umelé odstraňovanie uhlíka z atmosféry). Ani v jednej z nich sa nehýbeme dostatočne rýchlo na to, aby sme dokázali zastaviť globálne otepľovanie pod bezpečnou hranicou 1,5 stupňa Celzia.

Investície do klimatických opatrení by mali rásť trinásťkrát rýchlejšie, než v súčasnosti. Používanie uhlia by malo klesať päťkrát rýchlejšie. Potrebujeme trikrát vyššie tempo obnovy lesov, znižovania energetickej náročnosti budov, atď. V troch dôležitých oblastiach dokonca zaznamenávame regres: miera odlesňovania narastá, rovnako tak emisie v poľnohospodárstve a využívaní osobných automobilov.

V snahe zastaviť či aspoň spomaliť klimatické zmeny a obmedziť ich negatívne dôsledky na človeka sme sa rozhodli spoliehať na technologické riešenia. Záujem o možnosti takej organizácie ekonomiky, ktorá by nevyžadovala neustály rast výroby a spotreby, je marginálny. Nehľadáme spôsoby, ako zachovať kvalitu života (a zvýšiť ju pre chudobnejšiu časť ľudstva) bez ďalšieho rastu materiálneho konzumu.

Pravdepodobne je to nesprávna cesta. Ešte horšie však je, že ani po nej nekráčame dôsledne. Stále investujeme do environmentálne neudržateľných technológií, podporujeme ekologicky škodlivú spotrebu. A to aj v oblastiach, kde už dnes existujú funkčné zelené alternatívy.

Dôsledky klimatických zmien sa budú zhoršovať. Ani to nás však nemusí prinútiť urobiť zelený obrat. Ukazuje sa to aj v iných komplexných krízach, vrátane tej pandemickej: racionálny dlhodobý záujem prehráva so ziskuchtivosťou, cynizmom, krátkozrakosťou a neinformovanosťou. Problém dokážeme ignorovať či zľahčovať, aj keď sme napojení na ventiláciu a smerujeme k terminálnemu štádiu.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 4 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #globálne otepľovanie #klimatické zmeny #Summit v Glasgowe