Glasgow: Cena za popieranie

Klimatický summit v Glasgowe prinesie niektoré čiastkové dohody, nie však riešenie globálnej klimatickej krízy. Žneme dôsledky nedôvery voči vede, ktorú roky usilovne zasievali zástancovia záujmov fosílneho priemyslu.

05.11.2021 16:00
debata (39)

Dohody svetových lídrov o zastavení odlesňovania do roku 2030 a obmedzení metánových emisií sú pozitívnym krokom. Rovnako tak záväzky ďalších krajín dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Pred ničivými následkami klimatických zmien nás však nezachránia.

Niektoré dohody oslabuje, že ich nepodpísali veľkí znečisťovatelia, ďalšie riešenia zbytočne odsúvajú do budúcnosti.

Ak k tomu pripočítame chronickú neschopnosť vlád dodržiavať sľuby, šanca, že glasgowský summit prinesie zvrat v boji proti klimatickým zmenám, je veľmi, veľmi nízka. Globálne teploty budú rásť rýchlejšie, ako je to bezpečné, a my výraznejšie pocítime dôsledky klimatickej zmeny: hospodárske škody a úmrtia spôsobené extrémnym počasím, hladomory vyvolané neúrodou, vojny spôsobené nedostatkom vody, zatopené pobrežné oblasti…

Základný mechanizmus človekom spôsobených klimatických zmien bol opísaný už roku 1990 v prvej správe Medzinárodného klimatického panelu. Za tridsať rokov sa naše poznanie prehĺbilo, predikcie spresnili. Na základnom opise problému sa však nič nezmenilo. Akurát vieme, že je akútnejší, postupuje rýchlejšie a dôsledky budú zničujúcejšie.

Napriek rastúcemu množstvu dôkazov sme problém dostatočne neriešili. Dôvodov trestuhodne nezodpovedného prístupu ku klíme je niekoľko. Je medzi nimi iracionálna viera, že „všetko nakoniec dobre dopadne“, a nedôvera voči vedeckým predikciám. Táto nedôvera bola živená aj zástupcami záujmov fosílneho priemyslu.

V skutočnosti úspešne replikovali postup tabakového priemyslu. Prvé štúdie britských lekárov R. Dolla a A. B. Hilla o súvislosti fajčenia s rakovinou pľúc (a inými chorobami) vyšli už na prelome 40. a 50. rokov. Tabaková loby reagovala veľmi rýchlo: spochybňovala výskumy, žiadala ďalšie dôkazy, financovala vlastný výskum, dokonca v úplne iných oblastiach, na odvedenie pozornosti. Taktiku zhrnul jeden z interných dokumentov tabakového priemyslu z roku 1969: naším produktom sú pochybnosti.

Vráťme sa vo verejnej diskusii o klimatických politikách dvadsať, dokonca desať rokov do minulosti, nájdeme rovnaký rámec. Mimoriadnu pozornosť získavali štúdie spochybňujúce otepľovanie planéty či jeho súvislosť s ľudskými aktivitami. Využívali sa ideologické argumenty o škodlivosti akýchkoľvek zásahov štátu do ekonomiky – aj v mene environmentálnej udržateľnosti.

Napriek silnejúcemu vedeckému konsenzu ukazujúcemu opačným smerom bol „environmentálny skepticizmus“ módnym postojom. Bol obdobou antivaxerstva: zanovitým odmietaním vedeckých dôkazov odporujúcich vlastným predstavám (je druhoradé, či je primárnou motiváciou strach, nedôvera voči štátu či vede).

Ak by sme začali znižovať emisie skleníkových plynov už začiatkom tohto storočia, cena by bola nižšia a šanca na úspech vyššia. Teraz však platíme za popieračstvo, ktoré nemá nič spoločné s racionálnym prístupom a so skepticizmom.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #globálne otepľovanie #fosílne palivá #Summit v Glasgowe #tabaková loby
Flowers