Nasledovala globálna finančná kríza a výrazné znehodnotenie peňazí v akciových fondoch. Ľudia v panike vyberali peniaze z fondov, čím si zafixovali straty, ktorých vymazanie sa v mnohých prípadoch nepodarilo ani po uplynutí ďalšej dekády.
V akciách majú uložené čoraz viac peňazí životné poisťovne, investori v podielových fondoch a postupne aj sporitelia v II. pilieri dôchodkového sporenia. Ide o investorov, ktorí sa spoliehajú na to, že z dlhodobého pohľadu si akcie vždy držali vo výnosoch náskok pred termínovanými vkladmi, dlhopisovými fondmi či investíciám do zlata.
Štátne dlhopisy sú dnes na okraji záujmu investorov, čo krajinám EÚ žijúcim na dlh vôbec neprekáža. Nielen preto, že tie s najvyššou bonitou si mizernými výnosmi podkopávajú kúpnu silu úspor. Sporenie v penzijných fondoch nikomu negarantuje dosiahnutie lepšej penzie ako tej, ktorú vypláca z I. piliera Sociálna poisťovňa. Veľa účastníkov II. piliera z vlastnej pohodlnosti necháva peniaze v týchto fondoch uberať na kúpnej sile v dlhopisových fondoch. Pokiaľ aj dosahujú nejaké výnosy, nejde o úroky vyplácané štátmi ako dlžníkmi, ale iba o precenenie hodnoty štátnych cenných papierov ako odrazu zmeny úrokov na trhu.
Návratnosť peňazí do fondov a ich zhodnocovanie závisia od stupňa riskovania ich správcov, ako aj od vývoja úrokových sadzieb, najmä v prípade, keď v portfóliu je vyšší podiel dlhopisov. V turbulentných časoch, keď sa na úrokoch nedá zarobiť takmer nič, obracajú investori pozornosť aj na podnikové dlhopisy aspoň s akou-takou prijateľnou bonitou. Cena za podcenenie bonity firmy môže mať fatálne následky.
Príkladom je investovanie peňazí Odborového zväzu KOVO či Olomouckej arcidiecézy do dlhopisov a zmeniek skupiny Arca. Na výplatu peňazí od nich bude v lepšom prípade treba čakať niekoľko rokov s predpokladom odpisu či straty aspoň 50 %.
Akciová bublina, jej prasknutie, ako aj pokles dlhopisov na trhu cenných papierov ukážu svoju odvrátenú tvár spojenú s poklesom kurzov, keď ECB výraznejšie zvýši úrokové sadzby. Prirodzená úroková miera úročenia úspor vyjadrená v percentách by mala byť aspoň 3,50 % p. a. Ak by však centrálne banky naskočili na takéto sadzby, priškrtili by aj dlhodobých investorov.
Investičný analytik s dlhoročnou praxou Martin Burda pri náraste úrokov počíta s tým, že trhy budú iba rásť a investícia do cenných papierov dáva predpoklad dobrého zhodnotenia. Ide pritom viac-menej o veštenie zo sklenenej gule.
Väčšina ľudí, ktorí riskujú úspory v akciových tituloch a fondoch, si možno ani nie je vedomá, aké riziká treba mať na zreteli pri investovaní (napríklad aj do kryptomien). Eufória mnohých, čo dnes investujú na akciových trhoch, pramení aj z toho, že mladí ľudia poriadne otrasy na burzách ani nezažili. Aj preto si mladšie generácie riziká investovania vôbec neuvedomujú.