10. november - Svetový deň vedy pre mier a rozvoj

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) si tohtoročnú jeseň pripomína svoje sedemdesiate piate narodeniny. 4. novembra 1946 vstúpila do platnosti Ústava UNESCO, podpísaná rok predtým reprezentantmi tridsiatich siedmich zakladajúcich štátov vrátane Československa. Úvodná veta Ústavy UNESCO vyjadruje hlavný cieľ a víziu tejto inštitúcie: „Keďže vojny sa začínajú v mysliach ľudí, základy mieru musíme budovať práve tam.“

10.11.2021 16:00
debata

Historická skúsenosť potvrdzuje, že po druhej svetovej vojne sa otrasené svetové spoločenstvo dokázalo zhodnúť na tom, že k ambícii zachovania trvalého mieru, bezpečnosti, prosperity a rozvoja nestačia len politické a hospodárske dohody. Rovnako dôležité bude budovanie vzájomného porozumenia a interkultúrneho dialógu prostredníctvom podpory vzdelávania, vedy, výskumu, kultúry a medzinárodnej spolupráce. Spomínaná misia je už trištvrte storočia napĺňaná. Nadobúda však čoraz naliehavejší význam.

S cieľom posilniť povedomie verejnosti o spoločenskej dôležitosti vedy UNESCO v roku 2001 vyhlásilo 10. november za Svetový deň vedy pre mier a rozvoj. Dôvodom bola aj nutnosť opätovného, kontinuálneho zdôrazňovania kľúčovej úlohy vedeckého pokroku pri formovaní fungujúcich demokratických procesov, potreba nových poznatkov a vedomostí, efektívnych nástrojov, inovatívneho výskumu.

V súčasnom rozkolísanom svete práve veda musí aj má hľadať a nachádzať riešenia globálnych problémov ľudstva, zásadne vplývať na hospodársky rast i sociálny pokrok. Týka sa to životného prostredia, vrátane klimatických zmien, obnoviteľných zdrojov energie a ekosystémov, zásobovania populácie čistou vodou a výživnými potravinami, ekologického poľnohospodárstva, genetického inžinierstva… Rovnako ide aj o prioritné otázky zamestnanosti, odstraňovania chudoby, komplexnú oblasť zdravia, liečenia či predchádzania vzniku a šírenia závažných chorôb, používania liekov a, samozrejme, očkovania.

V súvislosti s pandémiou COVID-19 je zásadná úloha vedy a vedeckých dôkazov ešte zrejmejšia než kedykoľvek predtým, nevynímajúc potrebu sprostredkovania vedeckých poznatkov a výsledkov širokej verejnosti. Obavy, strach, neistota, odmietanie… pramenia často z absencie alebo z nedostatku komunikácie presvedčivých informácií a z následného hľadania vlastných odpovedí. Osobný príklon či uviaznutie v špekulatívnych názoroch sú tak aj dôsledkom poddimenzovaných investícií do vedy a výskumu, ich neautentickej prezentácie a dlhodobo prehliadajúceho, ba až podceňujúceho prístupu politických predstaviteľov voči vede a vedcom, vedkyniam.

V mnohých spomínaných oblastiach je však jednoducho nutné vziať do úvahy, že prijímanie politických rozhodnutí si vyžaduje rešpektovať vedeckú podporu a faktické dôkazy poskytované vedou. V opačnom prípade môžeme s istotou rátať s kontraproduk­tívnymi spoločenskými, hospodárskymi a napokon aj politickými následkami.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #veda #OSN #UNESCO
Flowers