Chcú, aby automobilka s touto špinavosťou skoncovala do roku 2030 a odvolávajú sa na nemecký ústavný súd, ktorý súčasnú legislatívu o ochrane klímy označil za nedostatočnú a znevýhodňujúcu budúce generácie.
Automobilka sa zrejme bude brániť, ale jej argumenty nezavážia. Politicky je rozhodnuté, že budúcnosť bude zelená, a basta. Podstatní nie sú jednotlivosti, ale trend. Ak v šesťdesiatych rokoch minulého storočia predstavovalo Greenpeace nonkonformné, revolučné hnutie, politický extrém, tak dnes je súčasťou establišmentu, hlavného prúdu. Určuje politickú agendu ruka v ruke s globálnymi korporáciami, voči ktorým sa kedysi vymedzovalo.
Svet bude nepochybne zelený. Je to mimo diskusie, lebo na tom panuje zhoda mocných. Pochybovačné, disentné stanoviská majú čoraz menší priestor, podľa klasického hesla kto nejde s nami, ide proti nám. Zúženie debaty na variovanie jediného správneho názoru, samozrejme, nie je čosi, čo by sme už v minulosti v rôznych podobách nezažili. Pokiaľ však ide o zelených, je zaujímavé pikantné zistenie, že odborne nerozumejú tomu, čo odmietajú, ani tomu, čo presadzujú. Budúcnosť, zdá sa, nepatrí zelenému rozumu, ale zelenej viere, zelenému náboženstvu.
Umlčaním skeptikov a kritikov sa problémy spojené so zelenou transformáciou nestratia a cenzúra ani nezaručí pozitívny efekt opatrení, ktoré majú ambíciu zachrániť svet pred človekom. V zelenom režime bude spoločnosť fungovať, respektíve kolabovať, podobne, ako sa to deje dnes. Zelená zmena nebude fundamentálnym zásahom do chodu sveta, bude súborom selektívnych opatrení a politík, pôjde o zelený chaos.
Pred zeleným osudom niet úniku preto, že svet zelenú doktrínu potrebuje, ale preto, že si ju môže dovoliť. Západná civilizácia dospela do bodu, keď sa ekonomický rast stáva kontraproduktívnym. Honba za ziskom prestala spoločnosť stimulovať a, naopak, začala ju brzdiť. Kapitalistický motor chamtivosti nabral spätný chod. Od spoločnosti nedostatku, v ktorej je človek vďačný, keď nehladuje, má si čo obliecť a teší sa streche nad hlavou, sme sa posunuli do spoločnosti, ktorej problémom je nadvýroba, plytvanie, nihilizmus, k spoločnosti, v ktorej všetko vrátane človeka stráca cenu.
Keby Greenpeace zakázala Volkswagenu spaľovacie motory od nového roku s tým, že voda stúpa a včera bolo neskoro, nič strašné by sa nestalo. Jazdilo by sa v tom, čo už je vyrobené, a následne potom by sa jazdilo menej. Nedostatok energií zastaví rast a spoločnosť vykročí v ústrety nedostatku. Potravinám, textilu či spotrebičom sa vráti stratená hodnota, keďže sa dramaticky zhorší ich dostupnosť a zvýši sa cena.