Pokiaľ takto počítaná priemerná mzda na Slovensku predstavovala 23 619 amerických dolárov (USD), v Maďarsku 25 409, v Česku 29 885, v Poľsku 32 527 a Slovinsku až 41 445 USD. Predbehli nás aj obyvatelia Litvy, Lotyšska a Estónska, kde priemerná mzda je na úrovni 30-tisíc dolárov. Priemer štátov OECD predstavuje 49 165 USD. Slovensko teda nedosahuje v tomto ukazovateli ani polovicu priemeru. Českí zamestnanci si za svoje výplaty môžu dokonca dopriať viac ako obyvatelia Portugalska s príjmami 28 410 USD alebo Grécka (27 207).
Nelichotivé umiestenie Slovenska pritom v absolútnych číslach neznamená, že zarábame až tak málo. Zlé umiestnenie v rebríčku OECD má viaceré príčiny, ktorými sú napríklad aj ceny tovarov. V porovnaní s postsocialistickými susedmi máme vyššie ceny potravín a s Poľskom aj ceny mnohých iných tovarov. V prípade potravín je príčinou oveľa vyššia DPH. Znížená sadzba tejto dane sa u nás týka iba niekoľkých potravinových komodít, pričom v iných krajinách sú to buď všetky, alebo väčšina potravinárskych tovarov. Priemerná mzda v parite kúpnej sily je z postsocialistických krajín EÚ najvyššia v Poľsku napriek tomu, že tamojší zamestnanci zarábajú v nominálnom vyjadrení v prepočte na doláre menej ako zamestnanci v Česku. Tieto údaje korešpondujú aj s analýzou audítorskej a poradenskej firmy Mazars z ktorej vyplýva, že priemerný plat v Česku bol v roku 2020 na úrovni 34 932 Kč, v Poľsku 33 987 a na Slovensku 28 420 korún.
Zástupcovia podnikateľského sektora tvrdia, že naše platy a mzdy sú také vysoké, že ich premietnutie do cien tovarov brzdí konkurencieschopnosť Slovenska na zahraničných trhoch. Pritom tá závisí predovšetkým od štruktúry výroby a organizácie pracovných procesov, z ktorých sa odvíja produktivita práce a cien energií. Tieto názory treba podrobiť filtru porovnania HDP cez paritu kúpnej sily. Slovensko dosahuje vyšší HDP na obyvateľa krajiny (34 300 eur) meraný v parite kúpnej sily ako Grécko (27 410) a Portugalsko(31 340). Podľa zdrojov Európskeho štatistického úradu však priemerné pracovné náklady na hodinu práce na Slovensku sú nižšie ako v uvedených ekonomikách. Preto argumenty, že naša ekonomika si nemôže dovoliť vyššie mzdy, lebo nezodpovedajú produktivite práce, sú nepravdivé.
Nízke ohodnotenie práce sa prejavuje aj pri porovnávaní čistého finančného majetku Slovákov v porovnaní s inými krajinami OECD, ktoré pravidelne zverejňuje spoločnosť Allianz (Allianz Global Wealth Report 2021). Zo správy vyplýva, že kým priemerný Slovák vlastní čisté finančné aktíva vo výške 7 531 eur, priemerný Čech 21 607 eur a Poliak 9 882 eur. Najsmutnejšie je práve porovnanie s Českom, kde priemerný majetok na obyvateľa je trojnásobne väčší ako u nás.