Záruky bezpečia. Kontrola Covid passov

Výskum Hodnoty v čase pandémie, ktorý uskutočnili kolegovia zo Sociologického ústavu SAV, už pred rokom ukázal naše rozdelenie v otázke oprávnenosti vlády monitorovať a obmedzovať obyvateľstvo. Dve debaty o kontrole Covid passov v reštauráciách, na ktoré som cez víkend narazila na sociálnej sieti, naznačujú, že línií štiepenia je viac.

23.11.2021 16:00
debata (7)

Prvú debatu podnietil zážitok z českej reštaurácie. Na požiadanie o predloženie pasu tam zákazník odpovedal odmietavo a hlučne zdôvodnil urážlivosť požiadavky svojím vraj významným verejným postom. Servírka ho obslúžila, hoci jej hrozila pokuta, ktorá by ju pripravila o väčšiu časť platu. Diskutujúci s ňou súcitili. Chápali, že je ťažké nástojiť na pravidle, keď sú v prvej línii bezbranné osoby. Tie, ak zabránia konfliktu s arogantným hosťom, porušia predpis. No so zamestnávateľom sa doň dostanú tak či tak. Pre zamestnávateľa môže byť pokuta rovnako nežiaduca ako neoblomné trvanie na predpise, ktorý odháňa zákazníkov. Debata sa priklonila k názoru, že riešením by bol základný príjem. Prácou nepodmienená dávka pre všetkých by zdvihla sebavedomie mnohým, ktorí z existenčných dôvodov musia akceptovať ponižujúce pracovné podmienky. A k takým podmienkam patrí aj tlačenie ku konaniu, ktoré je v rozpore s predpismi a s presvedčením.

Druhú debatu rozhýbal status, ktorý sa zveroval s obavou, že laxná kontrola ohrozuje bezpečie zaočkovaných hostí. Autor prosil diskutujúcich, aby mu odporučili podniky, kde sa Covid passy kontrolujú dôsledne, aby tam mohol vziať svojich blízkych. A pridal adresy bratislavských kaviarní a reštaurácií, v ktorých si od neho Covid pass nepýtali. Väčšina debatérov to oceňovala a aj oni zverejňovali adresy podnikov. Tých bezpečných, teda dôsledne kontrolujúcich, a aj tých, kde sa ku kontrole stavali benevolentne.

Obe debaty spojila starosť o dodržiavanie bezpečnostných pravidiel. Líšia sa však uvažovaním o tom, ako to pomyselné bezpečie občanov dosiahnuť. Prvá navrhuje zlepšiť sociálnu ochranu, druhá sprísniť dohľad aj angažovaním verejnosti. Je to iné štiepenie ako v 90. rokoch, keď spoločnosť rozdeľovala samotná hodnota bezpečia a intelektuáli pokladali lipnutie na bezpečí za anachronizmus a brzdu demokratických reforiem.

V 21. storočí politici všade na svete objavili v potrebe bezpečia veľký potenciál. Zistili, že na bezpečnostný problém možno konvertovať napríklad aj nedostatočnú sociálnu ochranu. Že viac ako zlepšovaním živobytia ľudí v núdzi u verejnosti zabodujú návrhmi prísnejšie dohliadať na osoby, ktoré sú bez práce. Nakupovaním kamerových systémov viac ako podporou centier voľného času a športu pre všetky deti. Trend stavať bezpečie na prvé miesto a stotožňovať podporu verejného blaha s monitorovaním a dohliadaním sa rozšíril a zovšednel tak, že sa tieto postupy stále menej javia ako kolízne s potrebou žiť v demokraticky spravovanom štáte.

Aby som nezabudla – obe debaty spája ešte jedna vec. V starostlivosti o dodržiavanie pravidla zostala bokom otázka jeho účelnosti. Ak nákazu môžu šíriť aj zaočkované osoby, potom je kód na Covid passe otáznou zárukou vytúženého bezpečia reštauračného či iného prostredia.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #covid pasy