V pocitoch predtým nezažívaných strachov však v osobnom priestore doslova prahneme po správach, ktoré vlievajú silu a nádej. Stále a čoraz naliehavejšie potrebujeme stimuly ku každodennému vzchopeniu sa, k odkrývaniu vnútorného potenciálu, vzájomnému posilňovaniu a inšpirácii.
V žiadnom prípade neradno dopustiť apatiu, rezignáciu či ľahostajnosť. Všeobecne ťažké životné situácie sú v konečnom dôsledku pre konkrétne, zraniteľné skupiny ľudí omnoho náročnejšie a neznesiteľnejšie. Napríklad ekonomická neistota, sociálna izolácia, karanténne obmedzenia prispievajú aj k významnému nárastu domáceho, sexuálneho a rodovo podmieneného násilia – a teda k zvýšenej potrebe ochrany obetí pred týmto násilím. Ženy preukázateľne čoraz častejšie vyhľadávajú poradenstvo a pomoc špecializovaných organizácií…
Každoročne si 25. novembra pripomíname Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách ako memento spoločnej zodpovednosti za bezpečie žien a dievčat. Spomínaný dátum zároveň začína kampaň Zastavme násilie na ženách 2021, ktorá je súčasťou celosvetovej iniciatívy 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách. Všetky členské štáty EÚ si na základe evidencie prípadov a dôkazov, dúfajme, uvedomujú naliehavosť problému narastajúceho domáceho a rodovo podmieneného násilia vrátane potreby riešiť problém špecifickými iniciatívami, postupmi, opatreniami. Nezanedbateľnými sprievodnými aspektmi riešení sú aj otázky sexuálneho a reprodukčného zdravia žien, dosahy pandémie na ich ekonomickú nezávislosť či príležitosti a limity participácie žien ako pracovníčok počas pandémie.
Pre ženy zažívajúce násilie a ich deti je najefektívnejšie dostať účinnú pomoc a zostať vo svojom domácom prostredí vo všetkých prípadoch, keď to je možné. Možnosti systémovej pomoci v súčasnej situácii tkvejú hlavne v podpore následnej intervencie v prípadoch vykázania násilnej osoby, ktorá by ohrozeným osobám uľahčila podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na súd, čím by sa predĺžila doba vykázania. Konkrétna prax aj v tejto situácii ukazuje na potrebu prepojenia právnej ochrany obetí so špecializovanými službami ochrany a podpory.
Na záver sa žiada trochu optimizmu. Expertky na násilie v ostatných mesiacoch otvorene hovoria o viditeľnej zmene k lepšiemu, pokiaľ ide o vnímanie problematiky domáceho a rodovo podmieneného násilia, väčšej schopnosti verejnosti a inštitúcií vnímať obete násilia ako tie, ktorým sme povinní podať pomocnú ruku, vypočuť si ich príbehy a vytvoriť im bezpečné a dôstojné zázemie. Zľahčovanie, bagatelizovanie, či nebodaj popieranie násilia páchaného na ženách už z nášho verejného priestoru našťastie pomaly mizne. O to viac by sme mali byť vďační každej a každému za osobnú i profesionálnu snahu pomáhať.