Problémy švajčiarskeho zdravotníctva, pre ktoré toto referendum vôbec vzniklo, sú na prvý pohľad podobné slovenským: nedostatok zdravotných sestier, nízky záujem o toto povolanie, relatívne nízky mzdy v pomere k priemernej mzde, vyhorenie, únava, zlé pracovné podmienky, nedostatok voľného času pre vlastné rodiny.
Nedostatok personálu riešilo Švajčiarsko hlavne regrutovaním v susedných krajinách, asi tretina sestier pochádzala alebo prichádzala z iných krajín, čo sa ale ukázalo ako zásadná slabosť, keď prišlo k obmedzeniu pohybu počas pandémie.
Ak Švajčiari nebudú riešiť situáciu, v roku 2030 im bude chýbať 65 000 sestier. Na referendum vyzbierala nevyhnutné podpisy Asociácia švajčiarskych sestier, s veľkou podporou odborov, zelených a sociálnych demokratov. Vláda sa poponáhľala s protinávrhom v podobe miliardového balíka, ale iniciátori návrh odmietli ako nedostatočný. V celonárodnom referende nakoniec sestry podporilo 61 % ľudí. Vláda sa teda musí zaviazať v ústave (!), že zlepší pracovné podmienky v zdravotníctve, zníži pracovnú záťaž personálu, zvýši mzdy a zabezpečí kvalitné vzdelávanie nových sestier doma, vo Švajčiarsku.
Nebudeme si klamať, švajčiarska zdravotná sestra sa má stále lepšie ako slovenská. Priemerná mzda vo Švajčiarsku sa pohybuje okolo 6 500 eur, sestry zarobia o niečo menej. Na porovnanie, u nás sestry nezarábajú ani tisíc eur. Samozrejme, väčšina cien vo Švajčiarsku je vyššia ako u nás, ale nie šesťkrát vyššia.
Slovenskí lekári a odborári signalizovali nedostatok personálu už dávno pred covidom, čo ešte teraz, keď odišlo len za posledný rok zo služby okolo 1000 sestier. Vzhľadom na katastrofálnu súčasnú situáciu a riešenie vlády – namiesto pomoci im uvaliť pracovnú povinnosť – bude zázrak, ak nám v budúcnosti nejaké sestry ostanú a tento odbor bude chcieť niekto ešte študovať.
Veľmi by som slovenskému zdravotníckemu personálu dopriala takú podporu a záujem, aký prejavili Švajčiari. My tu na Slovensku však budeme asi organizovať prehliadky nových helikoptér a stíhačiek s vysmiatym ministrom Naďom v prvom rade, kým v nemocniciach nebude mať kto ošetrovať.
Na plnej čiare zlyhávajú hlavne koaličné strany, ale ticho sú aj tie opozičné. Už začína byť zvykom, že názvy strán sú také orwellovské: kým OĽaNO sú všetko len nie obyčajní ľudia, SaS nemôže byť ďalej od solidarity, sociálnodemokratické strany majú pramálo spoločné so sociálnou demokraciou. Ani jedna zo sociálnodemokratických strán sa za zdravotníctvo nebije, ani neponúka žiadne riešenia, zlepšenia, podporu ani pomoc.
Ako vidno, budeme musieť podporu zdravotníctva ráznejšie žiadať my občania, to je zjavne jediné, čo na politikov funguje. Inak sa nečudujme, keď nám sestry a lekári odídu do Švajčiarska.