Predtuchy o rekordnej inflácii, vyššej ako sme v uplynulej dekáde zažili, sa centrálnym bankám darilo dlhšiu dobu tlmiť. Predovšetkým tým, že väčšina verejnosti uverila, že infláciu dokážu centrálne banky cieliť do úrovne dvoch percent ročne.
Realita je dnes úplne iná, pretože jej úroveň je aspoň dvojnásobná. Pritom najväčšia vlna zdražovania sa ešte len chystá hneď od začiatku roka 2022 v nadväznosti na nové cenníky dodávateľov energií – počnúc elektrinou, plynom a končiac teplom na ohrev vody v kotolniach bytových domov.
Vierohodnejším barometrom budúceho vývoja cien ako nespoľahlivé vyjadrenia centrálnych bánk sú údaje Európskeho štatistického úradu. Index rastu cien priemyselných výrobcov v EÚ medziročne stúpol o 7 %. Môžeme očakávať, že sa postupne preleje do vyšších cenoviek tovarov a služieb. Tieto argumenty sú príčinou nákupnej anomálie v Nemecku. Tamojší zákazníci v snahe nakúpiť za pôvodné ceny materiál na stavby a rekonštrukcie nehnuteľností napriek mimosezónnemu obdobiu nakupujú do zásoby veľa tovarov už do budúceho roka.
Rozpad dodávateľských reťazcov, prerušovania výroby, zvyšovanie miezd vo výrobe a službách spolu s tlakom sa podpisujú pod premaľovávanie cenoviek, sadzobníkov a cenníkov všade, kam sa pozrieme. Rekordy lámu ceny nehnuteľností bez ohľadu na to, či ide o nové ponuky na realitnom trhu alebo ležiaky, ktoré si nemohli dlho nájsť svojho zákazníka.
Inflácia prejavujúca sa v spotrebiteľskej drahote ohlodá doterajšiu kúpnu silu odložených úspor. Všetky investície s výnosom nižším ako 7 % sú pritom momentálne stratové. Do úvahy totiž musíme brať aj zdanenie väčšiny kapitálových výnosov vo fondoch a bankách. Nájsť na trhu bezpečnú investíciu nad touto hranicou je pritom v zásade nemožné.
Slovensko s eurom je súčasťou menového kolosu, na ktorý nemáme skoro žiaden dosah. Politika nízkych úrokov vyháňa z bánk sporiteľov, ktorí sa stávajú nechcenými investormi. Vyššie úroky a infláciu o niečo vyššiu ako v eurozóne má Česko, Maďarsko aj Poľsko. Tam však centrálne banky môžu na rozdiel od nás zvyšovaním úrokov tlačiť na znižovanie záujmu o úvery, nižšiu spotrebu i infláciu.
V porovnaní s krízou v roku 2009 sú dnes štáty oveľa viac zadlžené, čo im zväzuje ruky pri financovaní dôsledkov pandémie. Novovytvorené hodnoty v ekonomikách nahradené v tomto roku tlačením peňazí sa prejavujú vyššou infláciou, ktorá postupne vymazáva reálne dlhy štátov, firiem i obyvateľstva. Majitelia peňazí uložených v bankách sú tak čoraz viac charitatívnymi sponzormi nákladov pandémie. Bohužiaľ, až dovtedy, kým sa na vlastných skúsenostiach nepresvedčia, že peniaze nie sú dobrým uchovávateľom hodnôt. A to dokonca ani vtedy, keď ich teraz vymenia za zlato, striebro či nehnuteľnosti nakúpené za nafúknuté ceny.
Z dlhodobého pohľadu sa infláciou peniaze nevyparujú z postupných investícií do indexových ETF fondov. V rokoch 2009 – 2011 sa však veľkým poklesom nevyhli ani tie. Takže rady v podobe tutovky naozaj neexistujú.