Aj celé štyri dekády od násilného upevnenia diktatúry Poľskej zjednotenej robotníckej strany ovládanej komunistami sa u pamätníkov doby oživujú spomienky na krízové obdobie reštrikcií. Možno práve preto, že súčasné vládne opatrenia proti pandémii sú tiež určitým obmedzením práv a slobôd. V porovnaní s udalosťami zo zimy 1981 sú však iba prechádzkou v ružovej záhrade.
Dekády slabého riadenia ekonomiky u našich severných susedov spojených so zadlžovaním krajiny eskalovali tlaky na zvyšovanie štátom regulovaných cien a následne aj miezd v podnikoch, ktorých väčšina patrila štátu alebo družstevným organizáciám. Nedostatok devíz v krajine nútil exportovať do zahraničia napríklad aj šunku a prvotriedne mäso, hoci v poľských mäsiarstvach od roku 1979 regály zívali zväčša prázdnotou.
Nízka produktivita v poľnohospodárstve, ktorého prevažná väčšina bola v privátnych rukách drobných roľníkov, a zaostalý priemysel mali svoje obete v podobe nízkych platov v celej ekonomike. Poliaci na rozdiel od ČSSR mali každý mesiac až do roku 1989 dve pracovné soboty, ale ani to zvýšiť HDP nepomáhalo.
Nespokojnosť s vedením firiem, ako aj celého štátu postupne eskalovala predovšetkým vďaka nezávislému odborovému hnutiu Solidarita, ktoré vzniklo v roku 1980. Už samotný punc nezávislosti bol v krajinách socializmu anomáliou. Zhoršovanie zásobovania sa od roku 1981 prejavovalo v čoraz početnejších štrajkoch v baniach a továrňach. Výsledkom boli dlhšie rady pred obchodmi. Osobne som už v novembri 1981 videl, že na mäso ľudia čakali v Katoviciach v radoch celú noc. Štrajky baníkov znížili ťažbu uhlia, ktorého nedostatok sa prejavoval vo výpadkoch dodávok elektrickej energie.
Prinútenie obyvateľstva k poslušnosti prevzala na seba vyhlásením vojenského stavu poľská armáda. V noci zo soboty na nedeľu 13. decembra 1981 obsadila všetky významné úrady v krajine, prerušila telefonické spojenie a prevzala pod kontrolu všetky médiá a tlač. Do ulíc bolo nasadených 1 750 tankov, 1 400 obrnených transportérov a viac ako stotisíc príslušníkov ozbrojených síl. V priebehu niekoľkých dní bolo zatknutých 10 130 osôb prevažne z radov odborových funkcionárov vrátane ich šéfa Lecha Walesu. Nepokoje na uliciach a zásahy armády proti okupačným štrajkom v baniach v Sliezsku si vyžiadali zhruba 40 obetí.
Ekonomika klesla v roku 1981 o 22 %. Na väčšinu tovarov bol zavedený prídelový systém. Od 1. 2. 1982 podskočili regulované ceny potravín priemerne o 240 %. Poľsko bolo nútené požiadať svojich veriteľov o odklad dlhov, ktorých výška bola 25,50 miliardy eur. Do roku 1990 narástli na 32,80 miliardy eur. V percentuálnom vyjadrení bol vďaka výnimočnému stavu nárast dlhu za toto obdobie nižší ako nárast verejných dlhov väčšiny štátov EÚ spôsobených v rokoch 2020 a 2021 pandémiou.
Výnimočný stav bol zmiernený ku koncu roka 1982 a úplne zrušený až 22. júla 1983 po výzve Jána Pavla II. adresovanej mesiac predtým poľskej vláde.