Asi žiaden prípad neodhaľuje pokrytectvo Západu viac než prípad Juliana Assangea, zakladateľa a vydavateľa portálu WikiLeaks, na ktorom zverejnil pravdu o zločinoch americkej vlády na Guantáname, v Iraku, Afganistane a detaily o mučení zo strany CIA. Znova, ak by išlo o zločiny len Číny, Ruska, v podstate kohokoľvek iného, bol by hrdina, takto hnije vo väzení bez záujmu politikov.
Boj za jeho slobodu sa odohráva v Londýne, kde už dva roky čaká v samotke vo väzení na to, či bude vydaný do USA, alebo nie. Súd prvej inštancie jeho vydanie nepovolil, pretože USA nemôžu zabezpečiť, že v notoricky nebezpečných amerických väzniciach budú dodržiavané jeho práva a nespácha samovraždu. Spojené štáty sa odvolali a v piatok, príznačne na Medzinárodný deň ľudských práv, britský odvolací súd vydanie povolil.
Napriek tomu, že medzičasom prišlo k zásadným odhaleniam – korunný svedok, na ktorého výpovedi stála celá obžaloba zo strany USA, sa priznal, že klamal, a unikli informácie, že CIA aktívne plánovala Assangeovu vraždu – sudcu zjavne presvedčilo niečo iné ako fakty. Jedine že by Spojené štáty zdokladovali zázračné zlepšenie ich katastrofálneho väzenského systému v priebehu ani nie jedného roka.
Rozhodnutie o Assangeovom vydaní odsúdil spravodajca OSN pre mučenie Nils Melzer, Reportéri bez hraníc, desiatky ľudskoprávnych organizácií a mediálnych vydavateľstiev. Horšie je to s tým politickým tichom, kde nikto nemá odvahu ani ochotu kritiku voči USA alebo Veľkej Británii vôbec spomínať.
To platí aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Napriek mnohým oceneniam, najnovšie aj zaradeniu medzi najvplyvnejšie ženy sveta, tento svoj vplyv nijako nevyužila. Minulý týždeň sa zúčastnila na summite pre demokraciu, ktorý organizoval americký prezident Joe Biden. Niet lepšej príležitosti na kritiku aj do vlastných radov. Namiesto apelu na prepustenie Assangea v mene ochrany práv médií a novinárov však Čaputová povedala len zopár vzletných slov o potrebe ochrany demokracie a hodnôt, na čom sa vraj s Bidenom pekne uzhodli.
USA chcú Assangea súdiť, respektíve skôr umučiť a zničiť v procese za to, čo je prácou investigatívnych novinárov – za publikovanie vo verejnom záujme pravdy a dôkazov o korupcii a zločinoch mocných. Sám Assange po rozhodnutí o vydaní prekonal vo väzení infarkt. Ak sa zaňho nepostavia novinári, neuvedomujú si, že si pod sebou pília konár.
Tvrdé vyjadrenia na adresu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka alebo neúčasť na zimnej olympiáde v Číne kvôli ochrane ľudských práv, to sú všetko dôležité gestá, ale dvojaký meter establišmentu medzi kritizovaním nepriateľov a „našich“ je neodpustiteľný a zbabelý.