Vyberiete si, zaplatíte a o pár hodín či dní vám príde balík. Knihami, šatstvom, elektronikou sa to však nekončí. Digitálne technológie menia aj stále väčšie množstvo služieb. Od reštauračných, ubytovacích cez dopravu, domácich majstrov, grafikov, programátorov po špecializované konzultácie… všetko si môžete objednať on-line.
Digitálne technológie transformujú ekonomiku – výrobu, poskytovanie služieb, prepravu aj spotrebu. V mimoriadnych okolnostiach (ako pandémia) umožňujú zachovať aspoň základy „normálnosti“ (elektronické nákupy, práca z domu, on-line vzdelávanie, elektronické verejné služby…). Konkurencieschopnosť v dnešnej globalizovanej, vysoko kompetitívnej ekonomike súvisí so schopnosťou využívať digitálne inovácie.
To je však len jedna stránka problému. Pri digitálnych technológiách, podobne ako pri akýchkoľvek iných, je omnoho dôležitejšie, aký vplyv majú na environmentálnu udržateľnosť a sociálnu férovosť ekonomiky.
Vezmime si on-line nákupy. Viacero štúdií upozorňuje, že ich environmentálne dôsledky môžu byť horšie než pri tradičnom nakupovaní: od odpadov z obalov a vrátených výrobkov cez emisie vyvolané ich dodávkou po vyššiu pravdepodobnosť kompulzívneho nakupovania vecí, ktoré nepotrebujeme a v konečnom dôsledku nepoužijeme.
Podobne problematické sú aj sociálne dôsledky. Elektronický obchod môže prispievať k presunu výroby do krajín s nižšími sociálnymi (a environmentálnymi) štandardmi. Vo vyspelých krajinách sa pracovné miesta presúvajú z výrobných sektorov do logistických služieb. S nižšou odborovou organizovanosťou, prekérnejšími pracovnými podmienkami a horšími alebo menej stabilnými mzdami. Podobné je to s digitálnymi platformami sprostredkovávajúcimi služby ako donášky jedla, osobnú dopravu, remeselnícke práce a podobne. Ich hlavnou konkurenčnou výhodou často býva, že môžu obchádzať pracovné zákonodarstvo a vyhýbať sa povinnostiam zamestnávateľov.
V Európe sa tento problém doteraz riešil na regionálnej či národnej úrovni, často v súdnych sporoch. Výsledky boli rôzne. Kým v Belgicku súd nedávno odmietol priznať skupine pracovníkov aplikácie Deliveroo zamestnanecký status, súd v Londýne pred časom prikázal firme Uber, aby svojich vodičov uznala za zamestnancov. Španielsko prijalo zákon, podľa ktorého musia byť všetci pracovníci dodávajúci jedlo braní ako zamestnanci. Vo väčšine krajín však ostávajú samostatne zárobkovo činnými osobami – niekde s právom uzatvárať kolektívne zmluvy, inde bez akýchkoľvek sociálnych práv.
Pozíciu zamestnancov on-line platforiem môžu čiastočne vylepšiť spoločné európske pravidlá, ktoré navrhla Európska komisia. Problém environmentálnej udržateľnosti a sociálnej spravodlivosti digitálnej ekonomiky je však omnoho širší. A zaslúži si minimálne takú pozornosť ako ekonomické benefity digitálnych technológií.