Mlčať na štedrovečerný večer o očkovaní je jasná voľba, ale pokušenie prehovoriť bude v rozvadených rodinách silné. Čosi totiž majú Vianoce a vakcinácia spoločné. Je to téma nádeje, ktorá je alfou i omegou ľudského bytia. Vianočná nádej, že sa narodí spasiteľ, ktorý sa obetuje za hriešneho človeka, je nádejou na život večný. Rovnako sa ľudia vystrašení covidom upínajú k nádeji, že ich zachráni životodarná injekcia. A podobne ako sú neveriaci skeptickí k novozákonnému príbehu panny, čo porodila božieho syna, existuje i metodická skepsa k zázrakom vedy a techniky.
Nádej je možná iba tam, kde je viera a podstatou viery je zvíťaziť nad pochybnosťou. Platí to všeobecne. Vianočný príbeh sa nedá overiť z nezávislých zdrojov, evanjelistom možno vyčítať zaujatosť, konflikt záujmov. Zázraky odporujú našej skúsenosti, čo je zdrojom večného sporu srdca a rozumu. Je to potreba nádeje, čo živí našu vieru, alebo je viera zdrojom našej nádeje? Úprimne – nevieme.
Nápadným symptómom viery v blahodarný účinok povinnej vakcinácie je alergia na slová experiment, honba na čarodejnice, biznis. Nádej, že sa svet vráti do starých koľají, si nárokuje obranu pred pochybovačmi. Neuveriť je nezodpovedné, tvrdia strážcovia viery, podľa ktorých neexistuje plán B a niet budúcnosti bez injekcií. Otázka je, či povinná viera môže byť zdrojom nádeje. Čím to je, že vianočný príbeh funguje na vieru dobrovoľnú a o nádej v ňom nie je núdza?
I bez varovania psychológa vieme, že čo nám môže pokaziť Vianoce, je spraviť z nich debatný klub. Štedrý večer nech je oddychovým časom v napínavom zápase medzi zaočkovanými a nezaočkovanými. Obe strany nech si vezmú time-out na konzumáciu kapustnice, ryby, na pohľad do sviečky a na rozbalenie darčekov. Riziko zvady možno eliminovať prskavkou. A úspech je zaručený, keď debatu obstarajú deti.
Aby Vianoce boli šťastné a veselé, stačí sa držať osvedčených rituálov. Nič nové nevymýšľať, ctiť rodinnú tradíciu, nepripustiť stres. Vianoce nie sú každý deň. Ďalší pokus o vianočný zázrak bude až o rok. Vyplatí sa dať si pozor na jazyk, sústrediť sa na prítomný okamžik, netrápiť sa tým, čo počká. To, čo si želáme na Vianoce, je neopakovateľné. Bývame nadštandardne dobrosrdeční, pozorní a tolerantní. Vianoce sú koncentrované dobro, ktoré nás pohltí a premôže, ale vieme, že je to stav dočasný. Budeme mať celý rok na to, aby sme sa spamätali.
Vianočné incidenty nedávajú zmysel, pretože príležitosti ku konfrontácii sa ponúkajú po celý rok. Nechcime od Vianoc viac, než že budú šťastné a veselé, štedré či požehnané. Nech sú také ako obyčajne. Zaslúžime si to.