Tomu, čo bilancujeme, nie celkom rozumieme, a budúcnosť zlovestne halí hustá hmla. Toto nebude obyčajný koniec, po ktorom nasleduje obyčajný začiatok. Skôr to vyzerá, že prežívame začiatok konca.
Namiesto kontinuity prebiehajúcich procesov sa pred nami črtá už len ich zotrvačnosť. Pokusy korigovať smer iba zvyšujú chaos. Dôsledkom improvizácie je, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. V neistote chýba chuť pokračovať, ale rovnako aj chuť pustiť sa do čohosi nového. Výsledkom je stagnácia, ktorá spoľahlivo znehodnocuje i to, čo sa podarilo a čo funguje.
Signálov, že sa blíži záverečná, je viacero. Ekonómovia hovoria o nafukovaní nevídanej bubliny, o nezodpovednom tlačení nekrytých peňazí, o inflácii či o znehodnocovaní úspor. Ekológovia varujú pred kolapsom planetárnych rozmerov, spôsobených údajne človekom. Ambiciózne zelené nápady, ako planétu pred človekom ochrániť, majú potenciál spôsobiť kolaps energetiky, odsunúť Európu na priemyselnú perifériu a spraviť ju závislou od dovozov z neekologických destinácií.
Zhoršuje sa bezpečnostná situácia. Či už je to preto, aby bola príležitosť zbrojiť, alebo preto, že mier dlhodobo nie je pre veľmoci zaujímavý, verejnú debatu otravuje nenávistná rétorika. Potreba vonkajšieho nepriateľa rastie v priamej úmere s hromadením domácich problémov. Nič neodvráti pozornosť občanov od korupcie, nespravodlivosti, nerovnosti a chudoby lepšie ako vojna, pretože vo vojne, pochopiteľne, nemôže byť dobre.
Dramatické spoločenské dôsledky má pandémia COVID-19. Svet zachvátil strach z choroby, ktorá nakoniec ani zďaleka nemá smrtnosť porovnateľnú so skutočnými pandémiami, akými boli v minulosti mor či cholera. Napriek tomu covid zdecimoval celé podnikateľské odvetvia, odhalil slabiny globálneho obchodu, nepružnosť, resp. nefunkčnosť zdravotníckych systémov orientovaných na zisk, spochybnil zmysel medzinárodných inštitúcií a nakoniec rozdelil ľudí na tých, ktorí majú strach z ochorenia, a na tých, ktorí sa cítia ohrození experimentálnymi vakcínami.
Kombinácia kríz všetkého druhu ukazuje na systémovú chybu, na kolaps systému. Taký kolaps je hrozbou i šancou. Ak je toto začiatok konca, podstatné je dodať, že sa končí čosi, čoho nie je škoda v tom zmysle, že si to väčšina ľudí z rôznych dôvodov necení. Mrzuté ale je, že na troskách systémov, ktoré ľuďom nestoja za to, aby ich zachraňovali, sa zväčša zrodia systémy porovnateľne zlé alebo ešte horšie. Zlo má totiž na rozdiel od dobra skvelý organizačný talent.
Začiatok konca sa pozná podľa toho, že narastajúce problémy riešia čoraz nekompetentnejší politici. Z tejto nepriamej úmery je jasné, že sa to nemôže skončiť dobre. Ale pozor, toto je len začiatok konca! Čaká nás ešte tradičná epizóda so skapínajúcou kobylou, čo najviac kope. Budú to vlastne dve kobylky: domáca a úniová.