Tie sa zaujímajú výlučne o celé bytové domy a polyfunkčné objekty, ktoré sa ešte len začínajú stavať, lebo investori z dôvodu často záporných úrokov štátnych dlhopisov čoraz ťažšie hľadajú zhodnotenie voľného kapitálu. Druhým predmetom záujmu sú historické objekty, na ktoré dokážu vlastníci získať dotácie na rekonštrukciu. Následne ich potom prenajímajú a vyplácajú investorom rentu z prenájmu.
Na slovenskom realitnom trhu síce takýchto hráčov na rozdiel napríklad od Prahy príliš nevidno, ale zato sa u nás investovanie do nehnuteľností na papieri stalo v posledných rokoch doslova trhákom. Veľa jednotlivcov kupuje budúce novostavby hneď po začatí predaja realitných projektov s cieľom ich predaja krátko po dokončení a odovzdaní do užívania zo strany developerov. Mnohí z nich využívajú pomerne dobré platobné podmienky, keď si kupujúci môže zvoliť aj variant s nízkou zálohovou platbou na začiatku a následnou výplatou zostávajúcej časti kúpnej zmluvy až po kolaudácii objektu. To umožňuje použiť pri investovaní úverové zdroje, ktoré dlžník splatí po predaji postavenej nehnuteľnosti. Medzitým ceny zväčša poskočia o niekoľko desiatok percent a zároveň nízke úroky z úverov z výnosov špekulantom príliš neodkroja.
V mnohých krajinách sa snažia o obmedzenie špekulatívnych nákupov nehnuteľností tým, že určitú časť musia developeri ponúknuť na predaj ľuďom, ktorí v nich po ich nadobudnutí budú naozaj bývať. Slúžia na to buď daňové zvýhodnenia, alebo dôkladne prepracované systémy dotácií. U nás špekulantom s bytmi nestoja v ceste žiadne bariéry. Rozdiel medzi cenou, za ktorú nadobudli nehnuteľnosť, a tou, za ktorú ju predajú, podlieha dani z príjmu a zároveň zdravotným odvodom v prípade, ak vlastník túto nevlastnil aspoň päť rokov. Nezáleží na tom, či ide o novú alebo starú nehnuteľnosť. Časť nehnuteľností sa predáva cez firmy, čím platenie zdravotných odvodov vo výške 14 % odpadá.
V zahraničí je štandardom, že byty a celé bytové domy sa predávajú aj s nájomcami s dlhodobými nájomnými zmluvami. Tie sú zvyčajne nevypovedateľné a viazané na regulované nájomné a silnú právnu ochranu. Vtedy sa byty predávajú výrazne lacnejšie než za trhové ceny. Biznis tohto typu funguje hlavne v Rakúsku. Čím je nájomca mladší, tým je byt lacnejší a naopak, pretože do úvahy sa berie očakávaná dĺžka života jednotlivca, od ktorej sa odvíja ceny bytu.
Byt ako poistka proti inflácii nemusí platiť za každých okolností. Stačí si spomenúť na finančnú krízu v roku 2009, keď luxusné byty v Bratislave zlacneli priemerne o 20 %. Výnos z prenájmu drahých nehnuteľností označovaný ako renta sa dnes už skoro vôbec nevyplatí. Drahé byty aj v dobrej lokalite sa ťažko prenajímajú. Cenu nehnuteľností určených na bývanie môže zraziť nadol aj výrazné zvýšenie daní, ako tomu bolo v uplynulej dekáde napríklad v Grécku, kde každý vlastník platí až tri druhy daní.