Maďari pôjdu k volebným urnám v máji 2022. Fidesz ostáva naďalej najsilnejšou politickou stranou, no po dlhých rokoch má reálnu šancu na výhru zjednotená opozícia. V prieskumoch sa oba tábory pohybujú okolo päťdesiatich percent a májové voľby tak budú de facto referendom o Viktrovi Orbánovi a jeho politike nacionalizmu so silným prídavkom xenofóbie, kultúrneho konzervativizmu a sociálneho populizmu.
Slovinci budú voliť o mesiac skôr. Hlavnou vyzývateľkou nacionalistického pravicového premiéra Janeza Janšu je líderka sociálnych demokratov Tanja Fajon. Politická situácia je však komplikovanejšia: žiadna zo strán pravdepodobne nezíska omnoho viac ako dvadsať percent hlasov a väčšinu v parlamente. Po voľbách nastúpi koaličná vláda. Pre súčasných partnerov Janšovej SDS prieskumy nevyzerajú veľmi dobre, no povolebná koaličná matematika bude zložitá.
V Poľsku budú voľby až na jeseň 2023. Budúci rok však naznačí, či si moc udrží nacionalistická, konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS ). Za dva roky jej podpora klesla o desať percentuálnych bodov: čo nie je tak veľa, vzhľadom na to, že to boli dva zložité pandemické roky. PiS sa stále drží vysoko nad konkurentami. Koalícia Zjednotená pravica, v ktorej dominuje, má v súčasnosti v prieskumoch okolo 35 percent. Nasleduje opozičná stredo-pravá Občianska platforma. Návrat Donalda Tuska na jej čelo nepriniesol výrazný zlom. Občianska koalícia, ktorú strana vedie, má v prieskumoch niečo pod 25 percent. Parlamentnú väčšinu by však mohla vytvoriť s centristickou stranou Poľsko 2050, ktorá je v prieskumoch na treťom mieste, alebo s menšími opozičnými koalíciami ľavicových a konzervatívnych strán.
Súčasnú maďarskú, poľskú a slovinskú vládu nespája len nacionalizmus, kultúrny konzervativizmus a útoky na základy právneho štátu. Orbán, Kaczynski a v menšej miere aj Janša (pri moci je kratšie, má slabšiu pozíciu) sa snažia vytvoriť politický systém, ktorý pevne zabetónuje ich mocenské pozície. Maďarskej a poľskej vláde sa to do značnej miery podarilo: podkopaním nezávislosti súdnictva, ovládnutím médií a upevnením ekonomickej moci spriatelených oligarchov. Víťazstvo opozície vo voľbách tak nebude stačiť, aj keby to so zmenami myslela vážne.
Aj v tom najlepšom scenári porazí antiliberálnych populistov široká koalícia rôznorodých strán. Rekonštrukcia právneho štátu a boj proti korupcii sú behom na dlhú trať. Ľahko ho môže nabúrať deficit schopností či ochoty nových vládnych strán.
Nacionalisticko-populistická politika spojená s privatizáciou štátu vláde blízkymi oligarchami vedie krajiny stredovýchodnej Európy do politického závozu. Slovensko má s nimi vlastnú čerstvú skúsenosť. Porážka Orbána (a jemu podobných) však na zmenu nestačí.<pe>