Lenže títo naši admini sú nateraz spolu s Nicholsonovou vraj úplne bezmocní proti zákerným adminom, aj keď poslankyňa už „podnikla kroky“. Lež naši admini sú v tejto zúfalej situácii akosi nedvižní: „Musím povedať, že ich support je veľmi slabý a pomalý.“
Každého spoluobčana pri týchto slovách priam obchádza hrôza, spätá až s takým kierkegaardovským strachom, ba hneď aj triaškou, čo sa človeka bežne zmocňuje pri pomyslení na veci transcendentné. Veď už po prvej vete europoslankyne: „Uniesli mi profi účet na FB s 56 000 sledovateľmi!!!“ sa zreteľne odhaľuje jadro pudlíka. Prezrádza úplne nový motív zlosynov, spojený so zločineckými technológiami 19. storočia, ktoré exaktne opísal ruský spisovateľ Nikolaj Vasilievič Gogoľ v románe Mŕtve duše. V ňom protagonista, podvodník Čičikov, nakupuje od statkárov „duše“ nevoľníkov, ktorí už zomreli, aby si na základe tohto nezvyčajného „majetku“ zabezpečil od štátu nárok na pôdu a aj peniaze na nákup už potom vlastných a živých (!) nevoľníkov.
56-tisíc mŕtvych duší z facebooku predsedníčky Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálnu inklúziu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Lucie Ďuriš Nicholsonovej by tak indonézskym hackerom pomohlo nadobudnúť podobné príjemné pôžitky, aké mal kedysi bežný smoliarsky a zúbožený ruský veľkostatkár. Hackeri vraj po chvíli zmenia obsah stránky a profilovú fotografiu, no ako nešťastná poslankyňa dúfa: „Pevne verím, že mi vyberú nejakú strašne cool!“ Nakoniec sa obracia na verejnosť s výzvou o pomoc: „Ak by mi s tým niekto vedel pomôcť, budem vďačná.“
Prirodzene, že v tomto smere sa rysuje hneď niekoľko možností. Prvou je presadiť v EÚ zákon, že profil na facebooku nie je „vec“. Potom by mohlo ísť skutočne o únos a bolo by možné odhliadnuť od istých nacionálnych a regionálnych rozdielov, ktoré sa kedysi vo vzťahu k „veciam“, napríklad k psom, úplne bežne prejavovali aj v EÚ. Spomínam si napríklad na rozhorčené vyjadrenie francúzskeho spisovateľa spred pár desaťročí: „Videl som včera na móle v prístave usmiateho pána ako kope do psa. Určite to bol Angličan alebo Nemec, lebo keby Francúz trýznil zviera, tváril by sa zachmúrene.“
Bolo by tiež možné zabezpečiť pre Indonéziu nejaké silnejšie sopky, lebo ich admini, usmažení v láve a zasypaní popolom, by už takéto veci na FB rozhodne neskúšali. Tiež by sa mohla obrátiť na nášho ministra zahraničia Ivana Korčoka a ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorí o chvíľu, aspoň podľa ich vyjadrení na ostatnej tlačovej konferencii, ak som to správne pochopil, čo je asi vylúčené, prevezmú velenie nielen našej, ale už aj americkej armády, a hanebné konanie indonézskych adminov by potom bolo rozhodne zdržanlivejšie.