Poistka v čase rizík

Rebríčku globálnych rizík, zostavovanému Svetovým ekonomickým fórom, dominujú tento rok otázky environmentálne a sociálne. V krátko- a strednodobom horizonte sa na čele striedajú zlyhanie v riešení klimatickej krízy, extrémne výkyvy počasia, erózia sociálnej kohézie a ohrozenie živobytia. Vo výpočte dlhodobých rizík už environmentálne obsadili celú prvú päťku.

19.01.2022 16:00
debata

Predpovedanie rizík je zložitým biznisom. Správa Svetového ekonomického fóra bola zostavená na základe prieskumu medzi približne tisíckou expertov, politických a podnikateľských lídrov. Zrejmou slabinou podobných rebríčkov sú „neznáme neznáme“ – faktory ktoré neberieme do úvahy, pretože o nich nič nevieme. Pred dvoma rokmi by ste v podobnom prieskume ťažko hľadali „pandémiu“. Prvé správy o neznámom víruse z Číny sa objavili už v čase konania fóra v Davose. Málokto však tušil, že sa nimi treba vážne zaoberať.

Nepredvídateľné udalosti môžu zatriasť globálnou politikou a ekonomikou, pretriasť rebríček bezprostredných priorít. Vo širšej perspektíve však hodnotenie Svetového ekonomického fóra platí: bez efektívneho riešenia človekom spôsobených environmentálnych problémov budeme čeliť vážnej ekonomickej, sociálnej a politickej nestabilite.

Vyhliadky nie sú najlepšie. Len necelých 16 percent respondentov vidí budúcnosť pozitívne či s optimizmom. Ani v jednej z pätnástich oblastí spomínaných v správe spokojnosť respondentov s medzinárodnou spoluprácou pri znižovaní rizík nepresiahla dvanásť a pol percenta. Nateraz ponechajme bokom paradox, že tieto (dobre odôvodnené) obavy z globálnych rizík a neschopnosti ich riešiť zaznievajú od ľudí s vysokou mierou zodpovednosti za súčasný stav sveta a s možnosťami ho zmeniť.

Vstúpili sme do éry, v ktorej sa nedokážeme vyhnúť rizikám a negatívnym dôsledkom antropogénnych zmien životného prostredia. Môžeme ich však zmierniť a pripraviť sa na ne. Inšpirovať by sme sa mohli aj stále prebiehajúcou pandémiou.

Ak odpočítame faktory mimo našej kontroly (napríklad geografická izolovanosť!, krajiny, ktoré ju zvládli najlepšie, mali niekoľko vecí spoločných. Prvou bolo efektívne politické líderstvo. Ich politickí predstavitelia nebrali pandémiu ako príležitosť na potvrdenie vlastnej výnimočnosti. Neutiekali sa k popieraniu faktov ani zázračným riešeniam. Namiesto toho sa spoľahli na systematickú prácu a opreli o pevné, efektívne inštitúcie.

Dlhá pandémia a opakované sprísňovanie opatrení vyvolávali protesty aj v krajinách, ktoré zvládli situáciu relatívne dobre, napríklad na Novom Zélande. Antivakcinačné hnutie a odpor voči potrebným opatreniam však boli výrazne slabšie než v krajinách s nízkou dôverou vo vládu a štát. To zúžilo priestor pre politických oportunistov na zneužívanie vnútrospoločenského napätia.

Dôvera sa opierala o verejné služby a sociálne politiky, ktoré zmierňovali ekonomické dosahy pandémie. Jednorazové riešenia prijímané pod tlakom krízy sú v čase rizík slabšou poistkou – menej efektívnou a väčšinou menej spravodlivou – než systematicky budované inštitúcie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #klimatické zmeny #riziká #líderstvo #Svetové ekonomické fórum #pandémia