Byť či nebyť terčom

Slovenská polemika, či si pozvať do domu amerických vojakov, veľmi pripomína českú debatu na rovnakú tému z rokov 2006 až 2009. V Česku chceli Američania vybudovať radar, ktorý mal byť súčasťou protiraketovej raketovej obrany USA a ich spojencov pred Iránom a Severnou Kóreou.

20.01.2022 16:00
debata (45)

Keďže tieto štáty nemali ani medzikontinentálne balistické rakety, ani rozumný dôvod útočiť na Európu, nebolo ťažké sa dovtípiť, že nás Američania chcú zatiahnuť do konfliktu s Ruskom.

Pochopenie našli Američania u českej vlády, v tom čase pravicovej, ale vo verejnosti prevažoval proti americkej základni odpor. Za dobrý nápad považovalo americký radar 30 % občanov, zatiaľ čo odporcom, ktorých bolo 50 % sa nepozdávala perspektíva, že sa stanú terčom ruského protiamerického bombardovania.

Vládna argumentácia bola v Česku rovnaká, akou dnes operuje vláda na Slovensku. Vyzdvihovala sa výhodnosť kolektívnej obrany, potreba silného spojenca, zveličovali sa hrozby a bagatelizovali sa riziká. Rovnako ako na Slovensku vláda odmietala referendum, ktoré si želalo 70 % Čechov. Miestne referendum sa uskutočnilo iba v obciach susediacich so zamýšľanou americkou základňou. Občania boli všade proti, hoci im vláda ponúkala modré z neba – 1,2 miliardy korún na infraštruktúru, pitnú vodu, zlepšenie životných podmienok.

Pokus o základňu v Česku Američania vzdali v septembri 2009, keď bolo jasné, že zmluva nemá šancu na ratifikáciu parlamentom. S odstupom času je zrejmé, že odmietnutie radaru nezhoršilo americko-české vzťahy a z druhej strany ani nezabránilo politikom priviesť vzťahy česko-ruské na bod mrazu. Pokiaľ ide o politikov, ktorí v Česku lobovali za americkú základňu, voliči im to pri voľbách nezabudli a neodpustili, hoci hrozba, že sa stanú terčom, vtedy nebola zďaleka taká reálna, ako by bola dnes.

Z českého odstupu to vyzerá, že vojenská zmluva s USA má na Slovensku presvedčených zástancov i kompetentných oponentov. Vedľa vcelku korektnej odbornej polemiky nad konkrétnymi ustanoveniami zmluvy, teda polemiky, čo je alebo nie je výhodné, je tu ale večná otázka, na ktorej nikdy a nikde nepanuje zhoda: Je to otázka, či sú americké vojenské základne vo svete zárukou bezpečnosti a mieru, alebo zdrojom napätia, nestability a vojen. Nič medzi tým neexistuje a sami Američania (pozri George Friedman – Stratfor) zvyknú deklarovať, že po B je správne.

Niekedy nie je na škodu obzrieť sa do minulosti a pripomenúť si, ako to dopadlo, keď sme sa spoľahli na kolektívnu bezpečnosť. Bol z toho Mníchov. A Varšavská zmluva, ktorá nás mal ochrániť pred americkým imperializmom, nemeckým revanšizmom a pred kapitalistickým vykorisťovaním človeka človekom, sa nás nakoniec rozhodla zachrániť pred oveľa nebezpečnejším demokratickým socializmom… Nebezpečenstvo, ktoré hrozí od príliš silných spojencov, spočíva v tom, že presadzujú vlastné záujmy a k záväzkom voči spojencom sa hlásia iba vtedy, keď je to pre nich výhodné. Nemať mocného spojenca je dnes asi bezpečnejšie, ako adoptovať si s agresívnym spojencom jeho nepriateľov.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #vojna na Ukrajine #obranná zmluva #americké vojenské základne
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy