Majiteľ sporiaceho konta musí mať v banke založený bežný účet. Poplatky za jeho vedenie sú vyššie ako úroky pripísané bankou po ich zdanení. Vo vyspelých krajín s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov sú takéto praktiky zakázané.
Svojím spôsobom ide o klamlivú reklamu, pretože banky takéto drahé peniaze v žiadnom prípade zbierať od klientov nepotrebujú. Úrokové sadzby, za ktoré si banky navzájom požičiavajú peniaze, odvíjajúce sa od podmienok získavania prostriedkov od ECB, sú oveľa nižšie a päťpercentné úroky platené sporiteľom by boli pre nich stratou.
Doteraz päťpercentné úroky ponúkali niektoré z najväčších finančných skupín dlhopisovým investorom. Aj po zohľadnení poplatkov pri kúpe dlhopisov, za vedenie účtu cenných papierov a zaplatení dane až do novembra 2021 odložené peniaze investorom neznehodnocovala inflácia. Lenže ceny medziročne v novembri stúpli o 5,60 % a peniaze nedokážu ochrániť pred stratou kúpnej sily ani dlhopisy česko-slovenských finančných žralokov emitované ich účelovo zriadenými firmami v zahraničí. Dlhopisová záplata na infláciu už neplatí nielen u nás, ale ani v Poľsku s medziročným rastom cien o 8,60 %. Také rýchle znehodnocovanie meny Poľsko nezažilo za posledných dvadsať rokov.
Miernu útechu v ochrane pred znehodnocovaním úspor majú sporitelia v Česku, ktoré ponúklo dlhopisy s protiinflačnou úrokovou doložkou. V súčasnosti sú úročené sadzbou 6,60 %, pričom vyplatené úrokové výnosy nie sú zdaňované. Takto získané peniaze s vysokým úročením však enormne zaťažujú na výdavkovej strane štátny rozpočet a do budúcnosti štát s touto doložkou už nepočíta.
Ak by sme predpokladali, že peniaze sa budú znehodnocovať šesťpercentným tempom aj v budúcich piatich rokoch, potom sa scvrkne kúpna sila spoločnej európskej meny o štvrtinu. Niektorí analytici nevylučujú, že inflácia môže stúpnuť aj na dvojcifernú úroveň, ale jej tempo sa v priebehu roka 2023 utlmí. Rozdiel medzi obdobím, keď Slovensko bežne zažívalo trebárs osempercentnú infláciu, a dneškom je v úročení úspor. Boli obdobia, keď banky platili sporiteľom úroky aj viac ako dvadsať percent ročne, čo motivovalo sporiteľov odkladať spotrebu a brzdiť tak rast cien.
Zadrhávajúce sa ekonomiky v dôsledku pandémie a rast ich verejných dlhov nedávajú veľa optimizmu v tom, že sa rast cien spomalí na predkrízovú úroveň. Chlácholeniu centrálnych bankárov, že inflácia je len krátkodobou anomáliou, verí málokto.
Proti dlhodobo pôsobiacim inflačným trendom nechráni ani zlato, ktoré medziročne zlacnelo o päť percent. Striebro dopadlo ešte horšie, keď jeho cena klesla o 15 %. Pri cenách vzácnych kovov totiž viac ako inflačné očakávania zaváži zmena úrokových sadzieb. Čím vyššie úročenie svetových mien (dolárov a eur), tým väčší predpoklad poklesu cien vzácnych kovov. Najmä preto, že ide o tzv. mŕtvy kapitál pre totálnych pesimistov.