V minulosti ich totiž popredali buď ich užívateľom, alebo ľuďom, ktorí mali dobré konexie v politických kruhoch. Tí zaplatili za veľké byty zväčša v centrách miest sumy nižšie, ako predstavovali ich ročné platy. Dnes by za takéto bývanie museli zaplatiť sumy zodpovedajúce 15– až 20-násobku priemernej mzdy. Byť v správnom čase na správnom mieste sa týmto šťastlivcom naozaj oplatilo.
Ešte začiatkom 70. rokov 20. storočia bolo možné vidieť rodiny, ktoré bývali v starých vyradených osobných vagónoch prerobených na bývanie. Bytovú krízu štát riešil výstavbou štedro dotovaných panelových bytov formou družstevnej výstavby financovaním pripomínajúcej dnešný lízing áut. Podnikové byty slúžili aj ako lákadlo na získanie nových zamestnancov. Drahé nehnuteľnosti sú problémom aj vo vyspelých krajinách EÚ. Tam sa preto začína rozmáhať výstavba malých bytov na mestských pozemkoch, za ktoré budú vlastníci bytov platiť nájomné plynúce do rozpočtu miest a obcí.
Príliš drahé sú aj chaty, čo núti najmä mladé páry otestovať bývanie v maringotkách alebo tzv. tiny house. To sú malé montované domčeky s výmerou 15 až 20 štvorcových metrov. Hodia sa pre páry s nepravidelnými príjmami, ktoré nechcú ísť do podnájmu so záväzkom platiť pravidelné nájomné. Druhú skupinu záujemcov tvoria ľudia v prelomových fázach života, keď stratili zamestnanie, vrátili sa zo zahraničia a nevedia, či sa opäť nevyberú hľadať svoju budúcnosť mimo domova.
Minimalistický spôsob života má pozitívne aj negatívne stránky. Výhodou je osobná finančná flexibilita a možnosť presťahovania sa s celým príbytkom do iného mesta poskytujúceho lepšie platenú pracovnú príležitosť. Podobne ako v iných krajinách sveta tak začnú pravdepodobne vznikať akési kempingové tábory vybavené prípojkami na elektrinu, vodu, kanalizáciu či internet. Moderné miniatúrne príbytky si mladí ľudia nepredstavujú ako bývanie v unimobunkách či kontajneroch, kde sa v lete nedá vydržať a v zime treba mrznúť. Na druhej strane nejde o mobilné domy ani o komfortné obytné automobily, ktoré sú pre mladých ľudí tiež príliš drahé.
Niektoré svojpomocne upravené „tiny house“ majú napriek miniatúrnej výmere viac podlaží, ktoré umožňujú dokonale využiť každý štvorcový meter na pomerne pohodlné bývanie. Riziku ponorkovej choroby sa dá vyhnúť iba tým, že sa bývanie umiestni do prostredia umožňujúceho relax v okolitej prírode. Úplným ideálom je umiestenie domčeka na vlastnom pozemku aspoň s malou záhradkou. Prípadne aspoň možnosť využívania komunitnej záhradky spoločne s inými mladými pármi.
Pokiaľ sa v budúcnosti zvýšia úroky z hypoték a napriek tomu sa neznížia ceny nehnuteľností, bude hľadanie alternatívnych foriem bývania čoraz aktuálnejšie aj na Slovensku. Najmä pre tých, ktorí boli predtým zvyknutí bývať na vidieku a neboja sa experimentovať so zabezpečením strechy nad hlavou inak ako formou kúpy bytu s celoživotnou hypotékou.