Virtuálna nesloboda

Digitálne technológie uľahčujú obchádzanie zákonov a iných verejných pravidiel. Tesnejšie prepojenie virtuálneho a „reálneho“ sveta šedú zónu ešte rozšíri. Ak nechcú verejné inštitúcie stratiť kontrolu nad dôležitými oblasťami politík, musia regulačné nástroje prispôsobiť digitálnym trendom.

02.02.2022 16:00
debata (5)

Začnime tým, že obchádzanie pravidiel nemusí byť nevyhnutne „zlé“. V autoritárskych režimoch – od Číny, Ruska cez Bielorusko a ďalej – umožňujú digitálne technológie prístup k informáciám, ktoré neprejdú cez sito cenzúry v médiách. Vďaka digitálnym transakciám môže dozoru štátneho aparátu unikať financovanie prodemokratic­kých síl.

No minca má aj druhú stranu – a nemusíme ani hovoriť o šírení extrémizmu, organizovaní či financovaní zločinu. Digitálne technológie uľahčili vyhýbanie sa plateniu daní a podkopávajú reguláciu trhov práce. Verejné inštitúcie ešte stále hľadajú spôsob, ako podriadiť prácu prostredníctvom digitálnych platforiem rovnakým pravidlám platiacim pre štandardné zamestnanie. Problémom nie je len únik peňazí z verejných rozpočtov, ale aj horšie sociálne postavenie a pracovné podmienky takto pracujúcich ľudí.

Tesnejšie prepojenie kybernetického priestoru a „reality“ môže problémy ešte zhoršiť. Takzvané metaverzum, nazývané tiež „stelesnený internet“, je prepojením reálneho, rozšíreného a virtuálneho sveta do jednotnej reality. V podstate nejde o úplne nový fenomén. Mnohí už dnes „chodia do práce“ bez toho, aby odišli z domu. Vo virtuálnom priestore prebiehajú porady, spolupracujú tímy, nakupuje sa a predáva. Sú nové vyspelejšie technológie zobrazovania, prenosu a spracovania informácií, ktoré tento svet viac priblížia „realite“.

Otvára sa tým mnoho právnych otázok. V máji minulého roku bol predaný virtuálny dom približne za pol milióna dolárov (transakcia sa uskutočnila v kryptomene, ktorej hodnota oproti doláru výraznejšie kolíše). Za posledný rok sa stal trh s virtuálnymi nehnuteľnosťami, umeleckými dielami či luxusnými tovarmi rýchlo rastúcim biznisom. Takéto investície môžu pomáhať ukryť majetok pred daňovým úradom (najmä ak transakcie prebiehajú v kryptomenách).

No sú tu aj iné problémy: podľa akých pravidiel sa budú rozhodovať prípadné spory o vlastníctve či jeho narušenie? Podľa pravidiel krajiny kupujúceho alebo predávajúceho? Alebo krajiny, v ktorej sú uložené dáta? Čo ak sú distribuované na iks miestach?

Virtuálny a reálny svet sa prelínajú aj v oblasti ľudskej práce. Vo virtuálnom obchodnom dome vás (respektíve vášho avatara) privíta predavač, za ktorého virtuálnou tvárou sa ukrýva skutočný človek. Akými pravidlami sa riadi jeho pracovný čas či odmeňovanie? Je to krajina, z ktorej pochádza? Alebo tá, v ktorej je registrovaný vlastník virtuálneho obchodného domu? Alebo má byť rozhodujúca krajina, z ktorej pochádza zákazník? Každá z alternatív prináša množstvo právnych a technických problémov.

Bez efektívnej verejnej regulácie nebude virtuálny priestor miestom „slobody“. Ak pravidlá neurčia inštitúcie podliehajúce demokratickej kontrole, budú ich určovať korporácie, ktoré priestor „vlastnia“. Tie nesledujú verejný záujem (koniec koncov vidíme to aj pri fungovaní sociálnych sietí), ale zisk.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Sloboda #štátny rozpočet #trh práce #digitálne technológie #virtuálny svet #kryptomeny
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy