Aj keď niekedy odporúčajú svojim vojakom, aby to nepreháňali. O to radostnejšie všetci citlivo vnímame opatrenia a názory pani prezidentky a ostatných politikov, ktorí pre túto ochranu obyvateľov robia v predstihu takmer všetko, čo môžu a vedia. Veď doteraz nás mohla chrániť iba naša armáda, ale teraz je tých armád hneď niekoľko. Môže nás iba tešiť, že nech už sa najbližšie udeje čokoľvek, že napríklad taký veľký štát, akým je Ukrajina, bude nateraz na našej strane.
To však nie je všetko. Niektorí spoluobčania si isto spomenú, ako Ivan Mikloš, ešte vo funkcii ministra financií, nechcel dať ani halier na naše vojenské letectvo s tým, že slovenská armáda letectvo ani nepotrebuje. Dnes už našťastie o tom nerozhoduje, a tak máme naporúdzi hneď také tri letectvá – naše letectvo, americké letectvo a letectvo NATO. Čiže ak by sme aj o nejaké prišli, dve nám ešte vždy zostanú.
Podobne je to aj s pozemnou armádou, slabší sme v námorníctve. Lebo okrem pár riečnych člnov máme iba šikovné plte na Dunajci. Pomocou nich spoluobčania každý rok nacvičujú vylodenie pri Červenom Kláštore na Pieninách. To teda okrem mora pripomína, pochopiteľne v o niečo menšom meradle, vylodenie Spojencov v Normandii počas druhej svetovej vojny. Keď som sa tam naposledy vylodil, bola však otvorená iba jedna preplnená krčma, čo sa mi zdá na dobrú obranu dosť málo.
Zatiaľ však žiaľ dosť zaostávame v ponorkách. To ostatné je vcelku pre prípad vojny jednoducho skvelé a veru je sa na čo tešiť. Okrem obyvateľstva ale bude potrebné chrániť aj hodnoty. Preto by vláda, ak to, čo tvrdí o blížiacom sa konflikte, myslí naozaj vážne, mala preventívne zatvoriť do atómového bunkra módneho návrhára Borisa Hanečku, aby sa v prípade nejakého nešťastného vývoja uchovali najvzácnejšie vizuálne hodnoty Slovenska. Potom ministra školstva Branislava Gröhlinga, ktorý jediný môže pôsobiť, najmä po nejakej katastrofe, ako taký novodobý slovenský polyhistor, encyklopedista a pedagóg, akým bol svojho času napríklad Matej Bel.
Spomenúť to treba aj preto, že pani prezidentka sa nestretáva iba s vďačnosťou a nateraz zvažuje právne kroky pre výroky, ktoré hovoria o americkom vplyve na jej osobu: „Takéto výroky sú absolútne nezodpovedné, pretože sú klamstvo. A som presvedčená o tom, že ľudia, ktorí ich tvrdia, vedia, že klamú, že to nie je náhodné,“ uviedla prezidentka.
Má pravdu. Stačí sa azda už aj spomenutých „vplyvných“ ľudí spýtať na nejakých amerických básnikov, dramatikov či skladateľov, a ono zaraz isto vysvitne, že podobné výroky sú skutočne lživé a naozaj „hraničia s trestnou zodpovednosťou“.