Žiadne prilepšenie nedostanú nielen bezdetní seniori, ale ani penzisti s invalidnými deťmi, deťmi pracujúcimi v zahraničí. Nulový prídavok k penzii čaká aj rodičov nízkopríjmových živnostníkov a umelcov v slobodnom povolaní.
Hranica povinnosti platiť odvody na dôchodkové poistenie totiž vzniká až od ročného príjmu 6 798 eur brutto. Na druhej strane od 1. 1. 2023 dieťa s mesačným príjmom tisíc eur zvýši každému zo svojich rodičov penziu za mesiac o 25 eur, respektíve pri dvojtisícovom brutto príjme o 50 eur. Plánované zmeny budú stáť štát ročne viac ako pol miliardy eur. Bude si na to musieť požičať peniaze, čo zvýši zadlženie a prenesie bremeno na budúce generácie.
Určitou kompenzáciou výdavkov súvisiacich s rodičovským bonusom má byť plánované zníženie novopriznávaných starobných dôchodkov. Tie by od roku 2023 mali v porovnaní so súčasným modelom klesnúť zhruba o sedem eur mesačne, respektíve od roku 2024 by čerství penzisti dostali až o 22 eur menej. Avizované zmeny budú v praxi viesť k zrýchlenému odchodu ľudí do penzie. Bude tak ešte viac ako doteraz pribúdať počet seniorov.
Veľké očakávania nemožno mať ani od súkromných penzií z peňazí nasporených v II. pilieri. Väčšina dôchodkových správcovských spoločností (DSS) síce využila mimoriadne priaznivý rok 2021 týkajúci sa vývoja akciových trhov a perfektne zhodnotila peniaze klientov. Akciové dôchodkové fondy zhodnotili vlani peniaze od mínus 17,61 do plus 18,90 %. Údiv nad znehodnotením peňazí v niektorých DSS by mala vyjadriť najmä NBS, ktorá zodpovedá za výkon dohľadu nad druhým a tretím pilierom a celoeurópskym osobným dôchodkovým produktom. Ten posledný pod priamou kontrolou ECB by sa mal tento rok ešte len rozbehnúť a privítať prvých klientov.
Analytici sa zhodujú v tom, že v roku 2021 mal šancu každý zodpovedný správca akciových fondov dosiahnuť výnosy vyššie ako tempo rastu cien. Aké boli príčiny znehodnotenia úspor v niektorých akciových penzijných fondoch za rekordný rok 2021, sa verejnosť zatiaľ nedozvedela. Zrejmé je iba to, že sporitelia v dlhopisových fondoch mali byť odvážnejší a peniaze smerovať radšej do akciových fondov. Ak by ich však presunuli do tých, čo mali záporné výnosy, boli by na tom ešte horšie ako teraz. Sporitelia mladší ako 50 rokov by vo vlastnom záujme mali zvážiť rozdelenie podielu úspor, ktoré im potečú do rizikovejších akciových fondov s dlhodobou perspektívou vyššieho zhodnotenia. Rovnaké pravidlo platí aj pre doplnkové dôchodkové sporenie (DDS).
DDS za uplynulý rok časť klientov po dlhej dobe svojimi výnosmi potešilo. Radosť majú však iba sporitelia v tých akciových fondoch, ktorým sa podarilo dosiahnuť výnosy vyššie ako inflácia. Podľa predbežných odhadov EUROSTAT-u sa na Slovensku od januára 2021 do januára 2022 ceny zvýšili o 8,5 %. Víťazov v DDS a v DSS je teda oveľa menej ako sklamaných sporiteľov.