Jej zelená fasáda je symbolom. Vzdelávanie je jediná nádej detí z osady. Našej najchudobnejšej. V roku 2006 tu narátali 130 chatrčí, v roku 2019 380 a v nich 2 200 ľudí. Kým sa Slovensku sa zlepšovali sumárne ukazovatele, tu sa rozširovala bieda. Deti sú jediné, čoho je tu hojne. Bez detí je Slovensko bez budúcnosti. To vlády tvrdia. A tiež, že len škola zaváži, či tieto deti budú mať budúcnosť.
V zelenej škole pracuje 57 učiteľov a ich asistentov. Časť učí doobeda a časť poobede, v zborovni z troch kontajnerov sa stretávajú len pri striedaní. Do jej priestorov sa nezmestia stoličky pre všetkých a pripomína tak skôr plný autobus, ako miesto porád ľudí s najdôležitejšou prácou.
Učitelia tu vedia, čo deti potrebujú, ak nemajú opakovať bezvýchodné žitie svojich rodičov. Každý ďalší výskum im len potvrdí, čo dávno poznajú ako problém a riešenie. Hovoria o tom splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Ministrom. Verejnej ochrankyni práv. Každému, kto sa v škole zastaví.
Učitelia tu vedia, čo je nutné, aby mohli deťom dať to, čo potrebujú pre iný život. Vedia, že deti to nedokážu prijať bez zvládnutia jazyka vyučovania. A ten pri nástupe do školy nepoznajú. A aj vo vyšších ročníkoch slabo. Jeden povinný rok škôlky je primálo na zázrak.
Učitelia tu vedia, že na rozvíjaní jazyka je nutné pracovať počas celej školskej dochádzky, inak sa dieťa zastaví a uzavrie. Vyžadované štandardy učiva však nedovolia odsunúť nabok iné predmety a vrhnúť sa na rozvíjanie jazyka. Tak ako to robia v britských školách s deťmi, ktoré neovládajú angličtinu. Tam sa k ostatným predmetom žiak vráti až vtedy, keď ovláda vyučovací jazyk tak, že je kľúčom k ďalším vedomostiam.
Učitelia tu poznajú aj fínsky model. Vo Fínsku sa deťom s jazykovou bariérou venujú aj popoludní. S deťmi pracujú a látku im dovysvetlia jazykoví pedagógovia. Táto cesta je v Chminianskych Jakubovanoch zatiaľ tiež neschodná. Každý priestor školy, ba každý voľný priestor v obci sa tu využíva doobeda aj poobede na vyučovanie. Úsilie o individuálnu prácu s deťmi dlávi nedostatočná infraštruktúra.
Vedenie školy sa upína k tomu, že sa podarí rozšíriť školu o ďalšie triedy. Možno aj o telocvičňu a jedáleň, s ktorými pôvodný projekt nerátal. Ale najmä o triedy. Aby mohli učiť v menších skupinách a viac sa venovať každému dieťaťu. Zníženie počtu detí v triede je v daných podmienkach najžiadanejším záchranným kolesom.
Projekt rozšírenia školy o ďalšie triedy je hotový, pozemky pre prístavbu vyrovnané. Čaká sa už len na prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti. Bez priestorov pre viac tried s menším počtom detí nie je šanca meniť situáciu.
S plánom obnovy sa spája množstvo súperiacich záujmov. K nepochopiteľne skromným prostriedkom pre oblasť Kvalitné vzdelávanie sa naťahuje najviac rúk. Dostanú deti a učitelia z tejto a podobných škôl zelenú pre kvalitné vzdelávanie? A čo najskôr? Alebo ich hlas zase zanikne v ruvačke mocnejších a ujde sa im len nejaká príručka, ako v škole pôsobiť efektívnejšie?