Na vzburu proti moci a autoritám vždy budú rozličné pohľady. Galileo Galilei odvolal, aby až na smrteľnej posteli povedal okrídlené „a predsa sa točí“, zatiaľ čo Giordano Bruno sa dal upáliť, keď inkvizítorom vmietol do očí, že svoj rozsudok vyslovujú s väčším strachom, ako ho on počúva.
Aj moderný človek je spútaný zákonmi, spoločenskými normami, politickým, ekonomickým či inštitucionálnym tlakom, je sledovaný, kontrolovaný, manipulovaný. V princípe je naša sloboda limitovaná rovnako ako v stredoveku. Ísť proti prúdu, respektíve odmietnuť ísť s prúdom, je špecifický luxus, za ktorý sa platí diskomfortom, ostrakizáciou, zničenou kariérou.
Pozorne sledovaným príkladom, v ktorom beží o cenu slobody, je kauza Novaka Djokoviča. Je jedným z mála profesionálnych tenistov, ktorý sa odmieta dať zaočkovať proti koronavírusu. V čerstvom rozhovore pre BBC Djokovič na otázku, či je kvôli svojmu postoju ochotný obetovať účasť na Roland Garros či Wimbledone, odpovedal: „Áno, to je cena, ktorú som ochotný zaplatiť.“
V prípade Djokoviča, aktuálnej svetovej jednotky, ktorý získal 20 grandslamových titulov a vyhral 86 turnajov ATP, by cena za prípadné víťazstva mohla byť vo Francúzsku 1,4 milióna eur a vo Veľkej Británii 1,7 milióna libier. Postoj srbského tenistu k vakcinácii je jasný. Odporcom vakcinácie nie je, ale verí na slobodu voľby jednotlivca vybrať si, čo dáva do svojho tela. Zároveň nevylučuje svoju vakcináciu proti covidu v budúcnosti: „Udržujem si otvorenú myseľ, chápem, že všetci vo svete sa maximálne snažia vírus zvládnuť…“ Jasne ale hovorí: „Rozhodnutia, ktoré majú vplyv na moje telo, sú pre mňa dôležitejšie ako tituly…“
Vakcinácia proti covidu sa týka každého. Sú ľudia, ktorí sa dajú očkovať, pretože sa boja covidu, sú takí, ktorí sa očkovania boja viac ako covidu, a preto sa nedajú očkovať, a konečne je tu väčšina, ktorá sa dala očkovať, pretože si nechcela komplikovať život konfrontáciou so štátnymi mašinériami, ktoré vakcináciu čoraz agresívnejšie občanom vnucovali.
Djokovič je kategória sama osebe. Odmieta sa báť covidu, odmieta byť hrdinom antivaxerov a nie je ani ochotný dať sa očkovať iba preto, aby mohol zarábať tenisom milióny na akciách, ktoré sú iba pre vakcinovaných. Vlastne o nič nejde. Pravidlá sú pre všetkých rovnaké, na rozdiel od Austrálie, kde sa nedôstojne riešili výnimky. Zaočkovaní tenisti medzi sebou môžu súťažiť i bez Djokoviča a on s nimi môže súťažiť tam, kde sa očkovanie nepožaduje, aktuálne napríklad v Dubaji.
To podstatné uňho nesúvisí s tenisom. To, čím zaskočil svet, je mravná integrita. Vlastnosť, ktorá sa (nielen) zo sveta profesionálneho športu vytratila. Nájdu sa nepochybne pochybovači, čo budú tvrdiť, že sa Djokovič vzdal miliónov, aby sa zviditeľnil. Svet už ale potreboval frajera, ktorý by vyčíslil dnešnú cenu slobody. A je to veru slušná cena!