Každý spoluobčan je tiež na inváziu vcelku dobre pripravený, i keď nie zásluhou vlády. Teda ak videl americký film Deň nezávislosti. V ňom krajinu síce napadli mimozemšťania, ale každému je jasné, že predstavovali iba umelecký inotaj pre afganskú alebo kubánsku armádu. Prípadne ruskú alebo čínsku. Pri invázii na tom vôbec nezáleží.
Dôležité je, aby sa k prezidentovi (u nás k pani prezidentke) včas dostal taký ten nesmierne šikovný chlapík, s ktorým kedysi napríklad hrával stolný futbal na strednej škole. Má taký odhodlaný výzor a je jasné, že aj najbližších dvadsať rokov bude robiť to, čo robil doteraz. Podľa toho, ako sa vyjadruje, ba ako sa vôbec správa k prezidentovi, je dosť pravdepodobné, že asi zbieral psie exkrementy niekde v Mohavskej púšti. Tých tam nebýva veľa, takže si to vyžaduje sústredenú pozornosť a celého chlapa s mimoriadnymi schopnosťami. Preto aj zvíťazí.
U nás to chcelo od premiéra skôr nejakú praktickú radu predovšetkým tým občanom, ktorí tento pozoruhodný film dosiaľ emocionálne nespracovali. Napríklad aby si zaobstarali nejaký dobrý „vykosťovací“ nôž. Ak by cudzie vojská narušili zásobovanie, môžu si ním naporciovať hociktorého diviaka, ktorý je v Bratislave už skoro pri každom paneláku. Na rozdiel od psa je to vraj ešte stále zviera. I keď táto klasifikácia je dosť nezreteľná po tom, čo sa jeden z diviakov pokúšal toť niekedy vniknúť do novostavby Slovenského národného divadla práve na večerné predstavenie. O tom, aké je to prasa a že ide ešte stále o bezcharakterné divoké zviera, svedčí najmä to, že táto divá sviňa sa pokúsila o silný estetický zážitok úplne bez vstupenky a bez COVID-19-PASS-u.
Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že príprava na hrozbu invázie nebola zbytočná. Národ málokedy tak silne priľnul ku svojim vrcholným predstaviteľom ako v posledných týždňoch. Vidno to už nielen v parlamente, ale nezriedka aj v uliciach.
Každý, kto sem vtrhne so zlým úmyslom, rýchlo zistí, že je v krajine zázrakov a stratí odvahu. Máme samohybný vlak, ktorý bez vedomia železničiarov a ministra dopravy nerušene jazdí až do Maďarska. Máme parlament, ktorý sa pri zdražovaní sústredí na drogy. Máme predsedu parlamentu, ktorý sa pri zahraničnej zmluve zdrží hlasovania. Máme aj vhodné povzbudivé slová: „V situácii, keď je tu reálna hrozba, sa všetci zhodujú na tom, že je potrebné sa na ňu zodpovedne pripraviť. Podporujeme územnú celistvosť Ukrajiny a v prípade jej akéhokoľvek narušenia sme za jednotnú, rýchlu a ráznu reakciu,“ povedal slovenský premiér.
Po nich každý agresor stiahne chvost. Ten, kto chodí do kina, sa nemá čoho báť. Samozrejme, okrem covidu. Alebo odhodlania vlády.