Napriek povzbudivým správam o prekvapivo účinnej ukrajinskej obrane nemožno vylúčiť, že sa ju ruská armáda pokúsi utopiť v krvi (nehovoriac o Putinových jadrových vyhrážkach). No bez ohľadu na množstvo vojnových zločinov, ktoré ešte spácha na Ukrajine, politicky už Putin dosiahol neuveriteľne veľa. Akurát iné, než chcel.
Spočítajme si to. Krívajúce transatlantické bezpečnostné partnerstvo dostalo (staro)novú náplň. Európski lídri urobili čiaru za roky trvajúcimi a nikam nevedúcimi diskusiami o európskej obrannej spolupráci a začali ju budovať tým, že ju robia. Európska únia financuje ukrajinskú výzbroj, súhlasili aj neutrálne štáty. Nemecko prekopalo základy povojnovej zahraničnej politiky. Výrazne zvýšilo obranný rozpočet, kvôli Ukrajine povolilo vývoz zbraní do zahraničia.
Fínsko a Švédsko zvažujú vstup do NATO. Ukrajina je na najlepšej ceste získať status kandidátskej krajiny EÚ. K tomu pripočítajme rozsiahle ekonomické sankcie, urýchlené energetické odstrihnutie sa Európy od Ruska a Číny, ktorá môže začať kalkulovať, ako využije oslabenie a izoláciu Ruska. Hádam ani netreba pokračovať. Skutočne obdivuhodný výkon. Hodný niekoho, ktorý sa rád dal portrétovať ako šachový veľmajster globálnej mocenskej politiky.
Posuny sa týkajú aj nás. V zmenenej bezpečnostnej situácii čelíme nepríjemnej pravde: nie sme schopní chrániť naše vlastné územie. Onedlho nás prídu podporiť jednotky protivzdušnej obrany z Nemecka a Holandska. Minulý týždeň sa to Robert Fico pokúšal politicky zneužiť počas parlamentnej rozpravy. Jeho slová o „Wehrmachte“ sú nehorázne hneď z niekoľkých dôvodov. Sú urážkou spojeneckej krajiny. Znevážením antifašistickej tradície. A neuveriteľným cynizmom: ako viacnásobný premiér sa výrazne podieľal na rozklade slovenskej armády, od upratovacích zmlúv za Kašického (Slovclean), po kšefty Dankových kamarátov.
Výsledkom je, že sa aj v základných oblastiach (napríklad obrana vzdušného priestoru) musíme spoľahnúť na spojencov. Vo svete stvorenom ruským útokom na Ukrajinu sa pravdepodobne nezaobídeme bez ich pomoci. Vrátane prítomnosti na našom území.
Slovensko aj iné európske krajiny zároveň prišli o luxus konzumenta bezpečnosti. Putinov režim vzniesol rozsiahle požiadavky mocenského preusporiadania európskeho kontinentu. Agresia voči Ukrajine je len časťou z nich. Je správne želať si mier, no nemali by sme veriť, že ho dosiahneme pritakávaním či ustupovaním. Európa musí prehĺbiť bezpečnostnú spoluprácu a posilniť obranné kapacity.
Ak sa nezmení režim v Rusku, musíme byť pripravení, že bude stupňovať bezpečnostné hrozby. Putin stavil na kartu agresívnej zahraničnej politiky. Je možné, že sa tým vmanévroval do politickej slepej uličky. O to väčšie riziko však môže predstavovať.