Zaujímavé je, že covid neprehral iba vojnu o médiá. Spolu so stratou publicity údajne objektívne stráca dych i samotná pandémia. Počet nakazených klesá, strach z nákazy vedno so strachom z očkovania miznú ako para nad hrncom.
Covid narazil na súpera, ktorému nesiaha ani po členky. Vojna okrem toho, že je podobne ako vírus príbehom o živote a o smrti, je tiež odvekým súbojom dobra a zla, hrdinstva a zbabelosti, vlastenectva a nacionalizmu. Vojna je tiež súper fotogenická. Snímky z mikroskopu sú zrozumiteľné hŕstke vedcov, ktorí sa navyše nad mikroskopom škriepia, či je to, na čo sa pozerajú, dielom prírody, alebo človeka, či ide o mutáciu, alebo ďalší originál, a nakoniec ich musia rozsúdiť politici, ktorí v mikroskope nevidia nič. Naproti tomu rozbombardovaný dom, horiaci tank či zakrvavený civilista sú obrazy zrozumiteľné každému.
S vojnou sú spojené silné emócie. Apel na podelenie sa o vakcíny s chudobnými nemá silu apelu na pomoc utečencom, ak to sú matky s deťmi. A je veľký rozdiel, či sa niekam solidárne pošlú rúška, alebo náboje. Covid nemá know-how ako ľudské srdcia po vrch naplniť nenávisťou a láskou súčasne. Vojna to zvládne hravo.
Súperenie covidu a vojny o médiá vyznieva horšie pre covid i z pohľadu kampaní, ktoré ich sprevádzajú. Spochybňovať verejne oficiálny covidový príbeh nebol taký zločin, aby sa kvôli tomu v liberálnej demokracii obnovovali totalitné cenzorské praktiky. Skeptik sa stal „covidovým dezinformátorom“ až vo chvíli, keď sa pustil na tenký ľad konšpirácie. Nedávalo ale zmysel blokovať nezávislé weby na internete kvôli názoru, že vakcinácia je riskantný experiment na ľuďoch. S vojnou je to ale iné.
Objektívne a nezávislé vojenské spravodajstvo je zviera, ktoré neexistuje. O vojne vždy referujú propagandisti súperiacich strán. Médiá vo vojne nie sú diskusným klubom, ale alternatívnym bojiskom. Nielen, že je jasne definovaný agresor a jeho obeť, ale predovšetkým platí staré známe „kto nie je s nami, ten je proti nám“. Vojna je alergická na pochybovačov, ktorí otravujú overovaním faktov. Dress code vojny je štandardne čierno-biely a účel svätí i evidentne zločinné prostriedky.
Covidová skúsenosť bola testom globalizácie. Išlo o spoločný problém, ktorý sa ale riešil v lokálnych režimoch. Rovnakému vírusu sa v rôznych krajinách snažili „dostať na kobylku“ individuálne. Niekde boli benevolentnejší, inde prísnejší, pričom výsledok bol podobný.
Testom globalizácie bude i prebiehajúca vojna na Ukrajine. Bude to drsnejší test. Už po niekoľkých dňoch svet smeruje k reťazovej deglobalizácii. Covid chodu globálnej svetovej ekonomiky škodil, táto vojna ho ale likviduje. Padla kocka globálneho domina, ktorej sa covid stal prvou viditeľnou, pretože mediálnou, obeťou. O zdravšom svete to bohužiaľ nie je. Miesto starého problému máme nový, horší.