Našu strádajúcu krajinu vytrhne z biedy. Niekedy je totiž dôležité vedieť, ako to je. Človek, ktorý vie, ako to je, je totiž v nepopierateľnej výhode v porovnaní s tým, ktorý to vôbec nevie.
Veď tam, kde je, je iba preto, že dostatočne pozorne nepočúva ministra financií Igora Matoviča. „Čím drahšie sú energie, tým viac peňazí má od nás ruský cár na vedenie vojny, má to celkom dobre vymyslené,“ skonštatoval v stredu po rokovaní vlády Matovič. Samozrejme, že mnoho ľudí môže prekvapiť, o čom sa vláda vlastne baví v tých najvypätejších chvíľach, rozhodujúcich nielen pre Slovensko, ale fakticky pre celý svet. Je dosť možné, že Matovič vlastne Rusov na ich súčasnú (hospodársku) politiku viac-menej nalákal, keď im onehdy, ako sa sám vyjadril, za „protekčný“ nákup vakcín SPUTNIK V sľúbil Zakarpatskú Ukrajinu.
Len isto netušil, že to vezmú až tak doslovne. Každého poteší, že vláda o tom vie a každý sa môže pomerne bezstarostne venovať svojim záľubám. Aspoň dovtedy, kým nedostane účet za plyn. Alebo aj nejaký iný účet. Alebo dokonca celý konglomerát takpovediac všetkých svojich súkromných „spojených“ účtov. Veď v nich sa aj celkom malý rožok zaraz hrdo postaví vedľa veľkej chladničky! Z nich mu bude hneď jasné, že ekologické ciele Európy sme na Slovensku dosiahli asi o 50 rokov skôr ako všetci ostatní, ba že ich bez väčších problémov môžeme dosahovať úplne individuálne a dokonca každý mesiac.
Cestu k tomu bezpečne načrtla ministerka pre informácie, pôvodom zo strany s prekvapivo prorockým názvom Za ľudí – Veronika Remišová. Tá o tom, prirodzene s ohľadom na svoje povolanie skromne naznačené v názve jej ministerskej funkcie a s vedomím momentálneho historického poslania jej intelektuálne nesmierne bohatej strany, vedela oveľa skôr ako všetci ostatní. Teda ešte skôr ako samotný Matovič. A vypla si, aspoň podľa všetkého na protest, plyn. Ale uvažuje aj o rope a iných komoditách, len aby „sme nepodľahli vydieraniu zo strany Ruska“. Prvá nám ukázala, že sme sa prestali tešiť z malých vecí.
Koľko by o tom vedeli hovoriť povojnové generácie, ktoré bohatli každým novým heslom a nepopierateľným celospoločenským úspechom: „Kapusta za tri koruny! Ďalšia rana západným imperialistom!“ Imperializmus sa síce medzitým presťahoval už aj na východ, ale my sme podobné „rany“ iba z tohto banálneho dôvodu evidentne rozdávať neprestali. Čo viacej bolí, ako takýto škrabanec od stredoeurópskeho tigra? A koho to najviac bolí, to teraz už vďaka očistenému a ničomnej propagandy zbaveného mediálneho priestoru, našťastie, vieme.
Je zrejmé, že stret s čistou a neskalenou múdrosťou vládnej koalície bude skutočne zaujímavý. Nuž ale, zdá sa, že každá z podobných úsporných myšlienok našej vlády bude vždy stáť za to.