Dupot cválajúcej inflácie

Fenoménom dneška sa všade vo svete stáva pomerne vysoká inflácia. V rámci EÚ je najvyššia v Litve (13,9 %), kde je domácou menou euro, a v Česku, kde sa vyšplhala na 11,1 %.

21.03.2022 16:00
debata (3)

Odhady pritom hovoria, že tempo jej rastu sa v nasledujúcich mesiacoch zvýši na 14 percent. Slovenská medziročná inflácia na úrovni 9,9 % sa možno zvýši po pretavení rastu cien potravín a energií do praxe na úroveň českej. Proti inflácii teda nie sú imúnne ani krajiny eurozóny, ani štáty s vlastnou menou.

Dvojciferná inflácia označovaná ako cválajúca najviac postihuje dôchodcov, ľudí s pevnými alebo iba slabo sa zvyšujúcimi príjmami a všetkých majiteľov úspor v bankách, životných poisťovniach a podielových fondoch.

Predpokladať, že existujú investície, ktoré garantujú aspoň pokrytie miery inflácie, je pomerne naivné. Drahé kovy dražejú len vďaka tomu, že sa zvyšujú obavy zo straty hodnoty peňazí z dôvodu vojny. Zlato a striebro sú dobrou investíciou práve v čase obáv z vojny, ale žiadne úroky ani dividendy neprinášajú. Ak centrálne banky USA a EÚ šliapnu z obáv rastu inflácie na brzdu a výraznejšie zvýšia úroky, klesnú ceny zlata, ako aj akcií.

Vojna na Ukrajine v západoeurópskych krajinách otvorila otázky ohľadom angažovanosti európskych bánk na úverovaní firiem a investovaní v Rusku a na Ukrajine. Prezidentka Európskeho bankového zväzu Ana Botínová medzinárodné trhy uistila, že banky v EÚ nie sú vojnou na Ukrajine ohrozené. Ani to nezabránilo výraznému poklesu cien ich akcií. Podľa Botínovej najväčšie aktíva v Rusku majú rakúske, nemecké, francúzske a talianske banky.

Mnohé podielové fondy, životné poisťovne, banky aj jednotlivci v únii až do prepuknutia vojny na Ukrajine dlhopisom a akciám ruských spoločností a bánk dôverovali. Expresný bankrot banky Sberbank Europe so sídlom vo Viedni s dcérskymi spoločnosťami vo viacerých krajinách EÚ bol pre investorov studenou sprchou. Veď hlavným akcionárom bola ruská centrálna banka. Rusko bolo považované za dôveryhodné aj preto, lebo jeho verejný dlh predstavoval iba 20 % HDP. To je iba tretina toho, ako je zadlžené Slovensko (cca 60 %), nehovoriac o priemere celej EÚ, kde verejný dlh bol už pred vojnou na Ukrajine vyšší ako 94 % HDP.

Rakúski analytici odhadujú, že v dôsledku vojny na Ukrajine prídu tamojší investori minimálne o 225 miliónov eur. Medzi veriteľmi ruských spoločností sú nielen penzijné a podielové fondy a samotné banky, ale aj veľa solventných súkromných osôb spoliehajúcich sa na zaujímavé percentuálne výnosy z takto uloženého majetku. V tejto súvislosti by bolo dobré vedieť, aké straty z titulu vlastníctva ruských štátnych a firemných dlhopisov, akcií a poskytnutých úverov ruským spoločnostiam možno očakávať u nás. Dopad na majetok sporiteľov v II. a III. pilieri dôchodkového sporenia by našich občanov zaujímal najviac. Lenže takéto údaje sú zo strany správcov jednotlivých fondov zastreté v hmle mlčania. Podobne ako to bolo v prípade gréckych štátnych dlhopisov nakúpených za peniaze našich dôchodkových sporiteľov krátko pred bankrotom tejto krajiny pred desaťročím.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #banky #Rakúsko #Rusko #eurozóna #dôchodkové sporenie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy