Akoby sa začala, žiaľ, napĺňať krutá realita apokalypsy opísanej v knihe „1984“ britského autora Georgea Orwella. Tento dystopický román je reflexiou fungovania komunizmu, fašizmu, pseudodemokracie, oligarchie či iných potenciálnych totalitných režimov. Je to tiež zdvihnutý varovný prst nad tým, kam sa dopracuje spoločnosť bez rešpektovania plurality názorov, demokracie a pri preferovaní diktatúry jednotlivcov. Autor ju napísal už roku 1949, keď sa Európa dostávala do chomútov totalitných ľudovodemokratických vlád pod taktovkou Sovietskeho zväzu.
Ruskí politici sa vyjadrujú, že ekonomické sankcie krajine neuškodia, ale naopak, posilnia ju. Situácia v tamojších obchodoch však skôr pripomína prvé týždne fungovania Protektorátu Čechy a Morava, ktorý vznikol 15. marca 1939. V priebehu niekoľkých týždňov ľudia vykúpili všetok tovar z obchodov. Ruské obyvateľstvo sa dnes pripravuje na ťažké časy a po odstrihnutí možností výmeny rubľov za tvrdú menu hľadá spásu v panických nákupoch cukru. Najmä preto, lebo cukor v čase veľkých kríz slúži ako náhradné platidlo chudobnejšej časti obyvateľstva. Osobne som takúto situáciu zažil roku 1981 v Poľsku, keď cukor slúžil aj ako platidlo za ubytovanie v súkromí v pomere 2 kg za osobu a noc.
Rusko doteraz konzumovalo výhody trhových ekonomík a snívalo o návrate k socializmu. Predávalo nerastné bohatstvo a nerozmýšľalo o ekonomických súvislostiach v budúcnosti. Stupňovanie sankcií Západu voči Rusku pociťujú nielen občania tejto mocnosti, ale aj obyvatelia Kazachstanu, Tadžikistanu, Uzbekistanu a Kirgizska. Tie boli kedysi súčasťou ZSSR a dodnes sú od Ruska ekonomicky závislé. Kazachstan až 90 % exportu realizuje cez ruské firmy.
Ruskí ekonomickí analytici odporúčajú vystrašenému obyvateľstvu výmenu rubľov za čínsky jüan, pri ktorom je predpoklad, že si svoju hodnotu udrží aj v ťažkých časoch. Nemožnosť výmeny rubľov za doláre alebo inú cudziu menu má podľa týchto analytikov nahradiť alternatíva výmeny ruskej meny za čínsku. Banky využili nedôveru verejnosti v rubeľ a klientom ponúkajú termínované vklady v jüanoch, úročené až osem percent ročne. Ani takéto vysoké úroky však nezachránia úspory pred znehodnotením kúpnej sily, keďže ceny väčšiny tovarov v Rusku iba od 24. februára narástli priemerne o 30 percent.
Najväčšie riziko zdražovania možno očakávať najmä pri potravinách a iných tovaroch dennej potreby. Pritom dobré riešenia na zmiernenie nárastu cien neexistujú. Ich zmrazovanie je v každej spoločnosti iba krátkodobým tlmiacim vankúšom v rámci sociálnych opatrení na spomaľovanie nárastu chudoby. Výrazné zníženie DPH zase dáva predpoklad enormného nárastu deficitu verejných financií.