Ešte pred vypuknutím 2. svetovej vojny a pred osekaním Československa po Mníchovskom diktáte na jeseň 1938 táto časť Ukrajiny pripadla horthyovskému Maďarsku. Po skončení vojny sa pod krídla povojnového Československa vrátila Podkarpatská Rus iba na pár mesiacov. Potom v zmanipulovanom referende pripadla Sovietskemu zväzu.
Most medzi štátmi NATO a Varšavskej zmluvy v bipolárnom svete od roku 1955 predstavovalo Rakúsko. Najmä preto, že ruského vplyvu sa zbavilo až v uvedenom roku, keď poslalo zo svojho územia domov ruských vojakov osloboditeľov. Stalo sa tak po celonárodnom referende o neutralite a po podpise medzinárodnej zmluvy svetových mocností. Rakúsko odvtedy vybudovalo z pohľadu svetového rebríčka jednu z najúspešnejších ekonomík založenú na sociálne-trhových princípoch spojených s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva.
Eskalácia napätia medzi Ruskom a Ukrajinou začatá po rozpade ZSSR v roku 1991 vyústila v roku 2014 do odtrhnutia Krymu od Ukrajiny a do vzniku samozvaných malých republík Doneckej a Luhanskej. Išlo o ďalší akt narušenia územnej celistvosti nášho východného suseda. Šancu na zmiernenie sporov medzi Ruskom a Ukrajinou mala rakúska ministerka zahraničných veci Karin Kneisslová, ktorá sa netajila obdivom k ruskému diktátorovi Putinovi natoľko, že ho pozvala ako hosťa v roku 2018 na svoju svadbu do Štajerska. Ako dar jej priviezol kyticu a zabezpečil zbor donských kozákov. Aj si spolu zatancovali a Kneisslová zožala vtedy kritiku za pukerlík, ktorý pred ním urobila. Rakúsko si teraz robí nárok na náušnice so zafírmi v hodnote asi 50-tisíc eur, ktoré jej Putin vtedy venoval.
V tom čase 53-ročná rakúska ministerka sa však vzhľadom na vrelé vzťahy k Rusku mala radšej venovať hľadaniu kompromisov medzi Ruskom a Ukrajinou. Nielen preto, že Viedeň je jedným zo sídiel OSN a na rokovaniach s Ruskom sa mohol revitalizovať obsah rakúskej zmluvy o neutralite. Ale aj vďaka tomu, že rakúsky blahobyt a perfektne vybudovaná infraštruktúra nie sú realitou len vďaka tamojším vysoko progresívnym daniam, ale tiež ako výsledok rakúskej neutrality. Rakúsko dáva doteraz na svoju obranu iba 0,50 % HDP, pričom krajiny NATO vynakladajú na rezort obrany zväčša 2 % HDP. Podľa najnovších vyjadrení rakúskej ministerky obrany Klaudie Tannerovej má aj Rakúsko obavy o bezpečnosť v Európe a zvýši štátom financované výdavky na obranu na 1,5 % HDP.
Počas socializmu viseli u nás na verejných budovách často transparenty „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“ či „Za trvalý mier vo svete“ . Je smutnou iróniou, že slovo vojna sa dnes opäť skloňuje vďaka neschopnosti politikov na Západe aj na Východe v našom každodennom živote.