Iba tým sa dá vysvetliť, že všetky zvyšné veci robí úplne bezmyšlienkovito. To už nie je možné prekrývať ani pandémiou, ba ani vojnou v susednom štáte. Tam sa pod paľbu ťažkých zbraní dokonca nedávno rozhodol uchýliť aj premiér Eduard Heger. Azda aby unikol palebnej sile opozície a nadšeniu obyvateľstva nad eskaláciou cien v procese vraj nekontrolovateľného zdražovania. Po zvážení všetkých súvislostí tentoraz bezpečnostné zložky proti jeho ceste k susedom nenamietali, lebo pre Hegera i pre Slovensko je isto pozitívnejšie a bezpečnejšie, ak premiér aspoň na chvíľu unikne spod zhubného vplyvu nepretržitých nápadov ministra financií Igora Matoviča.
Veď v podstate by aj tak doma nemohol nič urobiť, lebo neustále prázdnu špajzu stále vykráda Fico, ba najnovšie aj Putin (A nikto iný!). Ozýva sa z nej už iba mediálne besnenie Matovičových policajných obľúbencov, ktorí z takto načisto vyrabovanej špajzy vynášajú už iba „mafiu“ či akési „údené“. Z prirodzeného beznádejného vákua! Bolo jasné, že z vlády ani z neziskoviek mi neporadia.
Preto som si nasadil predposledný nerozstrapkaný respirátor a vybral som sa do blízkosti Trhoviska na Miletičovej ulici v Bratislave za známym forenzným politológom. Okolo úradnej lavičky mal už nachystané ako také raketové batérie igelitové tašky s okolkovanými osviežujúcimi nápojmi. Okrem jednej väčšej rakety, z ktorej podchvíľou úmorne konzumoval akési tekuté intelektuálne palivo. „No, no, no!“, kričal na mňa už zďaleka. „Idete si po radu kvôli plynu, čo?“ Prekvapiť ho je nemožné. „Plyn nie! Ide mi o tie ruble, čo nimi chce platiť Sulík!“
Nezapieral som. Ale s neskrytou prosbou: „Viete, chcelo by to trochu optimizmu. Ako keď napríklad všetci písali o tej rybe!“ Znechutene fľochol kamsi nabok: „O akej rybe?“ „No to, že: Ak si hladný, ja ti nedám rybu! Ale naučím ťa ryby loviť. A potom už nikdy nebudeš hladný! Teda napríklad: Ja ti nedám plyn! Ale naučím ťa si svoj plyn chytať! A potom si môžeš ohriať kávičku! Viete niečo, čo by povzbudilo. Lebo Ivan Mikloš povedal, že s tými rubľami sa Sulík stáva Putinovým užitočným idiotom. Takže rozumná budúcnosť má byť bez plynu?“
Múdro pokrútil hlavou: „Niekto môže byť užitočným idiotom aj za cenu toho, že niekto iný by sa nám za podobných neriešiteľných okolností mohol poľahky stať iba takým neužitočným…“ Príliš mi nepomohol: „Veď problémy nevyriešime nejakými takými útokmi!“ Chápavo, až akosi súcitne privrel nado mnou oči. A chvíľu vyzeral ako hrôzostrašné stelesnenie súčasného analytika: „Práve preto je potrebné čo najskôr zistiť, čo si o tom myslia ozajstní odborníci! Napríklad Veronika Remišová alebo Ján Budaj! No predovšetkým Greta Thunbergová!“